Gašparovič zástupcom menšín vysvetlil, prečo nepodpísal novelu školského zákona, určujúcu písanie zemepisných názvov v učebniciach v jazyku menšín a následne v štátnom jazyku. „Ja som sám túto otázku otvoril a som povedal jednoznačne prečo. Ja som za dvojjazyčné učebnice, ale musia byť v intenciách právnych noriem a zákonov a musia byť aj v zhode s ozajstnými historickými názvami,“ povedal po stretnutí pre médiá. Podľa neho je to teda tak otázka politikov, ako aj historikov.
Predseda maďarského spoločenského a kultúrneho zväzu Csemadok Béla Hrubík označil tvrdenie o udržaní práv menšín za súčasnej vlády za názor prezidenta. Podľa neho sa vláde status quo nepodarilo udržať. „Sú nejaké veci, kde sme ustúpili. Je trošku nátlak na tie menšiny,“ povedal. Problémom je nielen zmena písania názvov v učebniciach, ale aj pripravované sprísnenie zákona o štátnom jazyku. „Sú tam isté veci, s ktorými nemôžeme súhlasiť v žiadnom prípade,“ zdôraznil.
K prelomeniu prezidentovho veta v parlamente a schváleniu novely školského zákona je Hrubík skeptický. Pochybuje, že sa ju v parlamente podarí prijať. Vsunutie slovenských názvov do maďarského textu považuje za zásah do maďarského jazyka. „Politika by sa mala starať o iné veci, ako sú názvy. To sú predovšetkým odborné veci, o ktorých by mali diskutovať pedagógovia a odborníci z akadémie vied.“