„Poškodená osoba (najmä fyzická osoba), pokiaľ nemá právnické vzdelanie a nemá ani finančné prostriedky na poskytnutie právnych služieb, nemá možnosť objektívne posúdiť, ktoré prostriedky sú na dosiahnutie nápravy účinné,“ argumentuje prezident.
Okrem toho podľa Gašparoviča zo zákona nie je jasné, či poškodená osoba musí využiť všetky účinné prostriedky na dosiahnutie nápravy alebo či stačí uplatniť len jednu z nich. „Znenie právnej normy teda umožňuje rôzny výklad a vedie k právnej neistote,“ dodáva prezident. Gašparovič preto navrhuje, aby poslanci zákon pri opätovnom prerokovaní schválili aj s jeho zmenami.
Zákon, ktorý schválil parlament, spresňuje platnú úpravu, aby nedochádzalo k rozdielom vo výklade komplikujúcom proces uplatňovania zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
„Návrh zákona na dosiahnutie uvedených cieľov precizuje úpravu pôsobnosti orgánov konajúcich v mene štátu, dopĺňa úpravu nesprávneho úradného postupu, zavádza právnu úpravu náležitostí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a uplatňovanie trov konania podriaďuje zásade účelnosti vynaložených nákladov,“ uvádza sa v novele. V konaniach o žalobách o náhradu škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia aj protichodné súdne rozhodnutia a nepredvídateľné kritériá na určenie výšky nemajetkovej ujmy.