„Srbsko je hrdé na svoju slovenskú národnostnú menšinu. Naša ústava je trochu inak koncipovaná. Sú v nej zakotvené kolektívne práva menšín a sú vyššie, ako stanovujú najvyššie kritériá Európskej únie,“ dodal Nikolič.
Štátnici vyzdvihli vynikajúce vzájomné vzťahy, ktorým však podľa nich nezodpovedá ekonomická a obchodná spolupráca. Vzájomný ročný obrat dosahuje 500 miliónov eur, preto chcú Bratislava aj Belehrad v budúcnosti zlepšiť túto bilanciu. Srbsko ponúka svoje možnosti spolupráce s východom, predovšetkým s ruským trhom.
Nikolič pripomenul, že obe krajiny sa ocitli v ekonomickej kríze, za ktorú nenesú zodpovednosť. Slovensko sa podľa neho napriek tomu v rámci Európy drží najlepšie a Srbsko sa s ňou snaží bojovať.
Poďakoval sa Slovensku za podporu na ich ceste do EÚ, ako aj pri snahe o dohodu s Albáncami na území Kosova. „Aby sme si obránili, čo by si bránila každá krajina, a to je suverenita a územná celistvosť vlastného štátu,“ podčiarkol. Gašparovič uistil svojho partnera, že Slovensko, čo sa týka Kosova, nemení svoje stanovisko, ktoré vychádza z medzinárodného práva. Ako však pripomenul, Kosovo je súčasťou Balkánu, kde žijú nielen Srbi, ale aj Albánci. „Slovensko sa neodvracia od pomoci sociálnych programov a ekonomickej pomoci Kosovu a myslím si, že z tejto pozície a z tohto pohľadu to chápe aj Srbsko,“ konštatoval.
Rovnako ubezpečil, že Slovensko stojí na strane tých krajín Balkánu, ktoré chcú rozšíriť rady únie, pričom plnia predpísané podmienky. „Nie sme zástancom pridávania podmienok plnenia pre vstup do EÚ, ale majú sa dôsledne plniť tie súčasné,“ podčiarkol. V tejto súvislosti vyzdvihol pokrok Belehradu, ktorý dosiahol za posledné obdobie na ceste do únie po nástupe nového vedenia krajiny.