Bratislava 14. januára (TASR) – Hudba je súčasťou nášho každodenného života. Počúvame ju radi doma, v aute, alebo aj v obchodných centrách. Počúvame ju na mechanických nosičoch, na internete, v mobilnom telefóne. Slovenskú populárnu vníma dospelý poslucháč takmer automaticky. Mnohí však ostanú zaskočení pri otázke, kde začína história slovenskej populárnej, v tej dobe tanečnej piesne. Tú súčasnú poznajú.

Jedného dňa v roku 1930 prišiel do vtedy známeho bratislavského zábavného podniku Púčkove mladý medik Gejza Dusík a zahral primášovi cigánskej kapely Alexandrovi Bitóovi svoju pieseň Neplač. Kapela mala dovtedy v repertoári iba zahraničné šlágre. Dusíkova pieseň zožala taký úspech, že ju v priebehu pár dní hrali už vo všetkých bratislavských kaviarňach. Spolu s textárom a libretistom Pavlom Braxatorisom napísal Gejza Dusík ďalšie úspešné piesne.

Hre na klavír sa venoval od detstva a v rokoch 1932 až 1936 študoval kompozíciu na Neues Wiener Conservatorium. Už počas štúdií vo Viedni zložil viaceré skladby, mali výborný ohlas a vysielal ich aj rakúsky rozhlas. V roku 1935 mala v Slovenskom národnom divadle premiéru Dusíkova prvá opereta Tisíc metrov lásky. O tri roky neskôr, v roku 1938 mala premiéru opäť na doskách Slovenského národného divadla opereta Keď rozkvitne máj. Z tejto operety je aj pieseň Zem slovenská, ktorá bola neskôr populárna pod názvom Rodný môj kraj. Text piesne napísal Pavol Braxatoris. Spieva Dr. Janko Blaho. Spoločnosť Esta ju vydala na platni v roku 1938.