Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Haborák: Dať šancu je silné gesto

Pred štyrmi rokmi ho z olympijských Atén poslali domov. Až tam sa totiž prevalil jeho dopingový prípad z mítingu v Madride. Milan Haborák sa po dvojročnej pauze vrátil. Na poslednú chvíľu splnil limit a po ôsmich rokoch bude štartovať na svojej druhej olympiáde. V pekinskom guliarskom kruhu bude jediným Slovákom. Mikuláš Konopka, jeho švagor, priateľ a dva roky aj zverenec, sa v júni po druhom pozitívnom teste musel so športom rozlúčiť nadobro...

04.08.2008 00:52
Milan Haborák Foto:
Guliar Milan Haborák.
debata

Čaká vás druhá olympiáda. Čo čakáte vy od nej?
Veľmi sa teším. Na moju súťaž, zápolenia v športoch, kde bude mať Slovensko svoje zastúpenie, ale aj na atmosféru. Určite si nájdem čas na spoznávanie Pekingu a okolia.

Naplnili sa predstavy, s ktorými ste s atletikou začínali?
Nie. Vždy som chcel zlatú medailu z olympijských hier a svetový rekord. To sa mi už určite nesplní, ale ja som vždy rád sníval.

Myslíte si, aj vzhľadom na vek, že ešte môžete nájsť formu z roku 2004, z ktorého je váš osobný rekord?
Aj v tejto sezóne mám na to, aby som pokoril slovenský rekord.

Čo považujete za doterajší vrchol kariéry?
Výkonnostne boli moje najlepšie sezóny v rokoch 2000 až 2003, no stále viac si vážim každú chvíľu vo vrcholovom športe.

Myslíte už na koniec kariéry? Mohol by byť Peking rozlúčkou?
Po tejto sezóne si asi dva týždne oddýchnem a potom budem uvažovať, či sa mi chce absolvovať ďalšiu ťažkú prípravu. Ale ako sa poznám, je pravdepodobné, že na rovnakú otázku budem odpovedať aj pred OH 2012.

Sú Atény 2004 a vyhodenie z olympijskej dediny ešte pred súťažou vaším najhorším zážitkom?
Určite. Aj keď môj problém nesúvisel s olympijskými hrami, ale s mítingom Grand Prix v Madride.

Aký je to pocit byť pozitívne testovaný? Hnev? Hanba? Bezmocnosť?
O pocitoch nebol čas rozmýšľať. Stretával som sa najmä s odborníkmi a hľadali sme príčiny problému. Chvíľami som dostal aj strach. Jedným z možných dôvodov prítomnosti zvýšeného množstva hormónu HCG v mojom organizme mohlo byť aj rakovinové ochorenie. Absolvoval som množstvo urologických vyšetrení, kým sa nepotvrdilo, že som zdravý.

Aké sú vôbec reakcie súperov na pozitívne testovaných športovcov, ktorí sa
vracajú súťažiť?

Niektoré vzťahy ochladli, iní obdivujú, že som sa dokázal vrátiť.

Bol návrat ťažký? Čo vás motivovalo?
Bolo to veľmi náročné, najmä fyzicky. Dal som si nejakú pauzu, hral som len tenis a trochu posilňoval, výkonnosť šla prudko dolu. Ľahké situácie však sú nezaujímavé. Každy deň som vstával s myšlienkou, že ešte stále som športovec a príde čas, keď budem súťažiť na najvyšších fórach.

V roku 2004 ste tvrdili, že ste si nie vedomý, že ste užili niečo zakázané. Stojíte si za tým?
Áno.

Zmierili ste sa s rokmi 2004–2006, alebo cítite krivdu?
Je ich škoda, mohli to byť moje najúrodnejšie roky.

Veríte každému športovcovi, ktorého chytia, a tvrdí, že nič nevzal?
Každý prípad je iný, ale približne 90-tim percentám neverím.

Ako sa môže brániť športovec, ktorého prichytia pri dopingu?
Absolútne nijako!

Mal by tréner niesť zodpovednosť za doping svojho zverenca? Cítite sa vinný za prípad svojho zverenca Mikuláša Konopku, ktorý v máji po druhom pozitívnom teste (anabolické steroidy) dostal doživotný trest?
Ak športovec dosiahne úspech, tak tréner, ale aj veľa ďalších ľudi je s ním, podporujú ho, dokonca obdivujú, ale keď príde problém, tak ste v tom zrazu sám. Úspech je všetkých, neúspech iba jedného. Čo sa týka májového prípadu, nebudem ho ani ja komentovať, Miki sa časom určite vyjadrí. Žiaľ, u nás fungujú realizačné tímy na kolene. Často sme si zháňali povolené podporné prostriedky z Poľska, Číny, rozhodovala cena. Lacné imitácie môžu byť kontaminované. Zakázaných látok sú tisícky. Už som sa vyjadril, že väčšine športovcov neverím, ale možno desať percent, čo nie je málo, v tom môže byť naozaj nevinne. A to nehovorím napríklad o nevraživosti súperov. Momentálne si všetky dovolené podporné prostriedky zháňam cez Duklu Banská Bystrica a prechádzajú kontrolou doktora Bendu, aby sa mi problém z roku 2004 nezopakoval. Verte, nie je to lacné.

Aký je váš momentálny vzťah s Mikulášom Konopkom?
My sme boli priatelia už roky a nič sa nezmenilo. Ani tým, že som si za manželku vzal jeho sestru. S máloktorým atlétom som vychádzal tak dobre ako s ním, hoci sme boli súperi. Mali sme podobný pohľad na tréning, neraz sme si aj v súťaži pomáhali, požičiavali špeciálnu obuv, bandáže, magnézium. Vyvrcholilo to do vzťahu tréner – športovec a napokon jeho zlatom na vlaňajšom halovom európskom šampionáte v Birminghame. Aj na kľúčový tréning pred odchodom do Pekingu v nedeľu (včera) ide Miki so mnou kontrolovať techniku.

Aký je váš názor na tvrdenie, že niečo berie väčšina športovcov, a že by sa mal doping zlegálniť?
Nesúhlasím, dokonca si myslím, že šport by mohol byt príkladom pre iné profesie. Predstavme si napríklad dopingové kontroly v umeleckej branži. Ak aj tam niekto berie drogy, tak to je v poriadku? Alebo zákroky plastických chirurgov v modelingu a súťažiach miss, to tiež nie je fair-play voči konkurencii. A umelci sú často väčšími vzormi pre mládež ako športovci.

Čo si myslíte o názore, že športovec, ktorý bol pozitívne testovaný, nemá morálne právo štartovať na OH?
Ak sa previnil opakovane, samozrejme, nemá právo štartovať na hrách, ale dať človeku ešte šancu považujem za silne gesto. Nielen v športe, ale aj v iných povolaniach je dobré, ak platia prísne pravidlá, a keď sa porušujú, má nasledovať trest. Ale predsa nebudeme hneď strieľať.

Je pre vás návšteva dopingových komisárov rutinou, alebo stresom, aký bude výsledok?
Pred rokom 2004 som považoval časté kontroly za dôkaz, že môj výkon je naozaj výsledkom talentu a kvalitného tréningu, ale to, čo sa deje teraz, je na hrane porušovania ľudských práv. Slovenskí komisári sú prísni, ale korektní. Zahraniční sú drzí, občas až neľudskí, o nejakej intimite pri odoberaní vzoriek ani nehovorím. Na druhej strane, aby sa vylúčili manipulácie, to aj trochu chápem.

Máte pocit, že po prvom prípade na vás poľujú? A po prípade M. Konopku sa návštevy komisárov u vás zvýšili?
Áno, ale klesá efektivita. To ako keby dopravní policajti vždy stáli na jednom mieste, tak tam jednoducho spomalíte. Ak by som bol ja v antidopingovom hnutí, určite by som robil kontroly sofistikovanejšie. Boj proti dopingu, to nie sú len kontroly, ale aj prevencia či výchova. Zúžiť to celé len na pozitívny či negatívny moč je smiešne a nekoncepčné.

Trápi vás, že sa vás ľudia či novinári pýtajú na doping? Nevyvoláva to vo vás podráždené reakcie?
Naopak. Rád diskutujem.

Milan Haborák

Narodil sa 11. 1. 1973 v Šarišských Dravcoch, žije v Želiezovciach. Je členom Dukly Banská Bystrica, nemá trénera. Na vrcholných podujatiach vrhá guľou od roku 1997. Dvakrát bol siedmy na halových MS (2001, 2003), na OH v Sydney skončil na 11. priečke. Osobný rekord má hodnotu 20,87 m. Mal štartovať aj na OH 2004, pre pozitívny doping z mítingu v Madride musel po prvom dni v olympijskej dedine odcestovať domov. Je ženatý, má syna Milana (5).

debata chyba