Uprostred vlaňajšieho decembra ste sa nečakane rozhodli pre výmenu trénera. Skúseného Angela Giméneza ste vymenili za Alberta Portasa. Prečo?
Výmenu by som neoznačila za nečakanú. S Albertom som už predtým veľakrát hrala v barcelonskej akadémii. Jednoducho som mala pocit, že potrebujem zmenu, niečo nové. Spolupráca s Angelom už bola trošku stereotypná. To, čo sa ma snažil učiť, bolo účinné možno pred desiatimi rokmi. Určite mal pravdu vo všetkom, čo mi hovoril, ale v dnešnom tenise už nie je čas robiť veci, aké odo mňa chcel.
Ako dlho trvalo od myšlienky na zmenu k jej realizácii?
Dlho. Ja som taká, že keď s niekým spolupracujem, tak som veľmi lojálna. Voči Angelovi som mala obrovský rešpekt. Ako človeka si ho veľmi vážim. Som veľmi rada, že aj po skončení našej spolupráce si stále píšeme.
Prečo ste si vybrali práve Alberta Portasa? Dá sa povedať, že ste ho ukradli barcelonskej akadémii?
Neukradla. On mal veľký záujem o spoluprácu so mnou. Tým, že je bývalý hráč, veľmi dobre vie, ako sa na dvorci cítim. Presne to mi chýbalo u Angela. Teoreticky myslel všetko veľmi dobre, ale zápas až tak neprežíval.
Zavážilo pri vašom rozhodovaní aj to, že Giménez už nechcel veľa cestovať?
O Angela som musela vždy bojovať, aby ho z Barcelony pustili niekam na turnaj. Albert ide so mnou, kdekoľvek chcem. Až sa čudujem, že hráč, ktorý nie tak dávno skončil aktívnu kariéru, nemá problém s neustálym cestovaním.
Na čo sa v tréningu najviac zameriavate?
Jednoznačne na zagresívnenie hry. Mám pocit, že práve agresivitu som po návrate po zranení stratila. Vtedy som prakticky len drilovala. Tak človek nenájde rytmus. Škoda, že som Alberta nenašla už skôr, pretože je skvelý práve na rozohratie.
Portas bol najmä antukár a jeho štýl sa nevyznačoval príliš technicky krásnymi údermi. Ako ich vás môže naučiť práve on?
Údery ma už nemusí učiť. Skôr ide o taktiku, o zvolenie správneho úderu v správnej chvíli. Mám obrovskú výhodu v tom, že je výborný sparingpartner. Techniku má fakt hroznú, ale keď chce, tak mi naloží aj 6:1 (smiech). Keď nehrá naplno, tak ma občas nechá vyhrať. Vždy pred turnajom, aby som mala viac sebavedomia (úsmev).
Akou cestou sa uberá ženský tenis?
Sila, sila, sila. Ktorá uvalí silnejšie, tá vyhrá. Je škoda, že tenis už nie je taký pekný ako kedysi. Páči sa mi hra Dementievovej. Ale všetky mladé Rusky hrajú strašne silovo.
Vy ste skôr technický typ. Ako sa vyrovnávate s takou výraznou zmenou?
Určite nesmiem moju hru zmeniť radikálne. Hrozilo by, že by som stratila aj tú techniku, ktorú mám teraz. Podľa mňa už stačí popracovať len na detailoch. Mala by som hrať viac vo dvorci a častejšie sa dostávať na sieť.
Kondičný tréner Pat Etcheberry vám má pomôcť zosilnieť?
Presne tak.
Čo potrebujete vylepšiť?
Najmä rýchlosť na dvorci. Prácu nôh. Potrebujem sa dostať k loptičke čo najrýchlejšie.
Na vlaňajšom Australian Open ste sa prezentovali vo svetovej forme. Koľko percent z nej máte dnes?
Od vtedajšej formy som veľmi vzdialená. Teraz hrám možno tak na šesťdesiat percent.
V čom sa dnes cítite slabšia?
Vtedy som bola veľmi dobre rozohratá. Všetko išlo akoby autoamaticky. Nad ničím som nemusela rozmýšľať. Teraz je to oveľa ťažšie. Hlavne v dôležitých situáciách príliš premýšľam.
Akú úlohu hrá vo výkone tenistu hlava a myseľ?
Deväťdesiatdeväť percent (úsmev).
Venujete sa aj mentálnemu tréningu?
Áno. Spolupracujem s jedným svetoznámym americkým odborníkom. Každý má svoje metódy a každý si ich stráži.
Dbáte po vlaňajšom ťažkom zranení pravej päty viac na prevenciu?
Áno. Vlaňajšok mi dal veľkú lekciu. Vážim si, že možem byť na dvorci zdravá. Predtým som to brala ako samozrejmosť. Keď som sedela zranená doma, dala by som všetko za to, aby som mohla hrať.
Dlho ste hrávali s boľavou pätou. Vyhodnotili ste s odstupom času svoje konanie ako chybu?
Určite. Mala som prestať hrať už po Australian Open. Nemala som ísť do Miami a Indian Wells. Po liečbe som si mala dopriať dlhšiu pauzu. Keď som lekárovi povedala, ako dlho som s tým zranením hrala, tak sa ma opýtal, kde mám prah bolesti. Pamätám si, ako som pre bolesti po zápasoch plakávala.
Akú úlohu hral pri uponáhľanom návrate na kurty tlak sponzorov?
Sama som na seba tlačila. Spomínam si, ako som doma pozerala v televízii zápasy grandslamového Roland Garros. Vtedy som si povedala, že neexistuje, že vynechám ďalší grandslamový turnaj. Zvlášť, keď nasledoval Wimbledon. A ten pre mňa znamená strašne veľa. Ale teraz už viem, že to bola z mojej strany blbosť. Každý ma odhováral – tréner, lekár. Ale ja som si nedala povedať. Sestry Williamsové by po takom zranení nehrali možno až do konca roka.
Aký bol návrat po takmer štvrťročnej pauze?
Bola som veľmi šťastná, že môžem hrať. Prvý zápas po štvordňovom tréningu som zvládla vďaka obrovskému nadšeniu, že opäť hrám. Eufória však opadla hneď v ďalšom stretnutí. A prišla realita. Pochopila som, že nie som rozohratá. Do Ameriky som vôbec nemala ísť.
Mali ste pocit, že začínate odznova?
Áno. Je strašne neférové, že človek hrá tenis pätnásť rokov a po pauze musí začínať odznovu. Všetko mi prišlo strašne nové, neznáme.
Začali ste jedenásty rok profesionálnej kariéry. Boli ste svetovou päťkou, vyhrali turnajové tituly, dvakrát hrali na turnaji šampióniek. Akú máte ešte motiváciu hrať ďalej?
Stále som nedosiahla to, čo chcem. A to má neustále ženie dopredu. Keď raz skončím a obzriem sa za kariérou, chcem mať pocit, že som pre svoj cieľ urobila naozaj všetko. Teraz mám pocit, že ešte toho môžem urobiť veľmi veľa.
Čo je vaším cieľom?
Post svetovej jednotky.
Koľko faktorov sa musí spojiť, aby sa hráč dostal až na vrchol?
Veľmi veľa. Hlavne v tenise. Od desiateho miesta vyššie rozhodujú len detaily. Trošku aj šťastie, na ktoré ja neverím, pretože si ho treba zaslúžiť. Dôležitý je pokoj na prácu. Už viem, aké chyby som v minulosti urobila. Snažím sa im vyhnúť.
Duel 3. kola tohtoročného Australian Open proti Francúzke Alizé Cornetovej pripomínal vaše vlaňajšie melbournské semifinále s Anou Ivanovičovou. Začali ste geniálne. Ale vydržali ste len štyridsať minút. Prečo nie celý zápas?
Veľakrát to je presne takto. Zľaknem sa víťazstva. Pracujem na tom. U mňa to už nie je o úderoch, ale skôr o ostatných veciach, ktoré hru bezprostredne ovplyvňujú. Keď si to vyriešim, bude to už ok.
Má nastupujúca generácia hráčok rešpekt pred menom Hantuchová?
Rešpektujú ma. Ale ony sú také, že na dvorci tieto veci veľmi neriešia. Ani sestry Williamsové už neberú ako nedotknuteľné.
Serena Williamsová po triumfe na Australian Open povedala, že ďalší turnaj, na ktorom sa bude môcť maximálne sústrediť, bude Roland Garros. Môžete si dovoliť niečo podobné, keď potrebujete získavať body, aby ste išli v rebríčku hore?
Nie. U Sereny je to iné. Veľmi ju obdivujem za to, že príde po polroku na veľký turnaj a vyhrá ho. Rovnaká bola aj Justine Heninová. Ja som iný typ. Potrebujem sa rozohrať. Prvý turnaj po dlhšej pauze je u mňa vždy rozohrávací.
Po šiestich rokoch ste stratili post slovenskej jednotky. Ako ste to prijali?
Takéto veci absolútne neriešim. Pre slovenský tenis je veľmi dôležité, že má v špičke opäť viac hráčok a môže mu to len a len prospieť.