Na antuke Sibamac arény Národného tenisového centra prehrala obe svoje dvojhry a spolu s Magdalénou Rybárikovou aj rozhodujúcu štvorhru. Aj preto slovenské tenistky po roku opúšťajú elitnú svetovú skupinu Pohára federácie.
Prehrať zápas z takmer rozhodnutého stavu 6:2, 5:1 a 30:0 musí veľmi bolieť. Najmä pokiaľ ide o rozhodujúci bod?
Boli sme blízko toho, aby sme porazili jeden z najlepších tímov na svete. Do stavu 6:2, 5:1 sme hrali super. Vychádzalo nám všetko, potom prišlo pár loptičiek, na ktorých sa to zvrtlo. Strašne to naštve prehrať zápas z takého jasného stavu. Je to frustrujúce.
Čo sa konkrétne stalo, že ste tak nečakane zlyhali v koncovke druhého setu?
Súperkám sa rozohrala mladá Kruničová a my sme zrazu nehrali dostatočne agresívne. Neudržali sme štandard z úvodu a poľavili sme. Pri všetkej úcte k Srbkám, oni nemajú deblové poňatie a v podstate nehrali nič extra. My sme sa však prispôsobili ich hre. V tom bol problém.
Strávili ste v nedeľu na kurte veľa času. Najprv trojsetová prehra vo dvojhre s Jankovičovou a potom ďalšie tri sety so zlým koncom vo štvorhre… Bola tam v závere už aj únava?
Nepoznám hráčku, ktorá by po takej hernej porcii, nebola unavená. Strávila som na kurte takmer šesť hodín a nakoniec nič z toho. Chcelo to asi viac odvahy a možno aj rozvahy v rozhodujúcich momentoch. Možno nám chýbalo aj šťastie v závere tretieho setu, ale to si treba aj zaslúžiť.
Slovenskí diváci sa najmä počas tretieho setu dostali do varu, hoci dovtedy bolo počuť viac tých srbských…
Mrzí ma to celé najmä kvôli fanúšikom. Za tých 10–11 rokov čo hrám v Pohári federácie, som väčšiu energiu z hľadiska asi necítila. Takú atmosféru si nepamätám. Môžem sľúbiť, že takto o rok urobíme všetko preto, aby sme boli späť v elitnej skupine.