Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Hejková: Triumf venujem mamičke

"Sedím v teplákoch, suším si hlavu a je mi dobre. O chvíľu sa idem prezliecť, lebo všetko na mne bolo mokré." Tak sa ozvala do telefónu basketbalová trénerka Natália Hejková v nedeľu večer krátko po jej ďalšom triumfe v európskej lige, v poradí treťom.

03.04.2007 05:58
debata

Doviedla k nemu družstvo Spartaka Moskovská oblasť. Vo finále jej zverenky zdolali v domácej hale vo Vidnom pred vypredaným hľadiskom Valenciu 76:62 – a v návale radosti doniesli žilinskú rodáčku pod sprchu.

Najprv ste chceli protestovať, teraz oslavujete. Ktorý zápas bol náročnejší – semifinálový proti Samare alebo finále proti Valencii?
Teraz to už nie je dôležité, lebo všetko sa skončilo ako v rozprávke. Protestovať sme chceli preto, lebo podľa vyžrebovania sme mali hrať v semifinále proti francúzskemu Bourges. Podľa reglementu súťaže vraj nemôžu byť vo finále dva tímy z jednej krajiny. Samare, ktorá vedie ruskú ligu, sme v tomto ročníku trikrát podľahli – postupne čoraz nižším rozdielom. Víťazstvo nad veľmi silným súperom prišlo v najvhodnejšiu chvíľu.

Čo o ňom rozhodlo?
Naša skvelá obrana. Veď pivotka Maria Stepanovová, jedna z kľúčových hráčok súpera a najlepšia basketbalistka Európy minulého roka, do polčasu nedala ani bod. Také fantastické semifinále euroligy som ešte nevidela. Naozaj. Chvíľami som sa cítila ako divák a nechala sa uniesť hrou. Z mojich hráčok skvele zahralo trio Thompsonová, Taurasiová, Bibrzycka – nastrieľalo 69 bodov – v úvode zápasu aj Osipovová. Piatok nám sadol znamenite.

A v nedeľu ste zhltli Valenciu ako malinu…
Podobné názory som počúvala takmer celú sobotu, div že mi už negratulovali k prvenstvu. Vraj keď sme porazili Samaru, už nás nemôže nik zastaviť. Aj v play off si každý myslel, že Brno doma hladko urobíme – a keď sme prvý zápas prehrali, nechceli tomu veriť. Valencia nemala čo stratiť, naše opory stál vyhecovaný zápas proti Samare veľa síl. Vyhrávali sme 35:20, súper znížil na rozdiel bodu, lebo v tretej štvrtine sme nevedeli dať kôš, ale napokon rozhodlo, že sme mali viac osobností.

Valencia – to sú aj príjemné spomienky. Zišli vám na um?
Samozrejme, symbolika fungovala. Valencia patrí k mojim najobľúbenejším mestám. Pred trinástimi rokmi som tam s Ružomberkom spoznávala atmosféru finálového turnaja, začiatkom marca som tam viedla s tureckým kolegom výber sveta proti výberu Európy. Želala som si, aby sa s Valenciou nespájalo aj niečo nepríjemné. Šťastie mi však žičilo.

Ako vyzerali oslavy? Dajú sa porovnať s ružomberskými prvenstvami?
Prvenstvá s Ružomberkom sme v porovnaní s nedeľňajšími ani veľmi neoslavovali. Spontánnosťou mi pripomenuli prvý federálny titul s Ružomberkom z Prahy v roku 1991. V hale vypuklo neopísateľné nadšenie, oslavy pokračovali diskotékou až do nasledujúceho dňa. K titulu nám gratuloval gubernátor Moskovskej oblasti Boris Gromov. Keď mi ruský vicepremiér Sergej Ivanov blahoželal po anglicky, povedala som mu, že môže hovoriť po rusky (so smiechom). Až vtedy som si uvedomila obrovskú zodpovednosť. Dobre, že som nevedela, kto všetko sedel v hľadisku.

Aký cieľ vám určil šéf klubu Šabtaj Kalmanovič pri príchode do tímu?
Tú vetu si pamätám stále: Ja rád vyhrávam, ty rada vyhrávaš. Budeme si rozumieť. To bolo všetko.

Čo bolo pre vás v novom pôsobisku najťažšie?
Utvoriť z viacerých hviezd, ktoré postupne prichádzali, súdržný tím. To bolo oveľa náročnejšie ako postupne vybudovať silný  Ružomberok z mladých hráčok. Veľmi mi v tom pomohla americká reprezentantka Tina Thompsonová. Podržali sme sa navzájom.

Akú odmenu dostane družstvo?
Zrejme bude veľkolepá. Čo pán Kalmanovič sľúbi, zvykne dodržať.

Zmiernila súčasná radosť váš smútok nad nedávnym úmrtím v rodine?
Toto víťazstvo je darček pre mamičku, ktorú sme nedávno pochovali. Pomyslenie na ňu mi vlievalo energiu. Viem, že sa na naše víťazstvo dívala zhora a vedela o ňom prvá.

debata chyba