Rafaj pripomenul činnosť a zásluhy Andreja Hlinku v období pred i po vzniku prvej Československej republiky. „Hlinka je najvýznamnejšou, komplexnou osobnosťou prvého polstoročia 20. storočia, ktorá má zásluhy na trvalom povzbudzovaní národa,“ zdôraznil.
Predseda poslaneckého klubu predstavil zmeny, ktoré vznikli po rokovaniach s predstaviteľmi parlamentných strán. Z pôvodného návrhu by v druhom čítaní mal byť vypustený paragraf o tom, že konanie vedúce k poškodeniu dobrého mena Andreja Hlinku na verejnosti je možné postihnúť podľa zákona. Mierne upravený by mal byť aj text, ktorý bude vyrytý pod Hlinkovou bustou v priestoroch Národnej rady SR „Andrej Hlinka sa zaslúžil o slovenský národ a Slovenskú republiku.“ Podľa návrhu by mal Andrejovi Hlinkovi prináležať čestný titul Otec národa. Mauzóleum Andreja Hlinku v Ružomberku bude pietnym miestom. Zákon by mal odsúdiť aj streľbu na príkaz maďarských orgánov do bezbranného ľudu v Černovej v októbri 1907. Po prednesení týchto kompromisných návrhov Rafaj vyzval predstaviteľov KDH, aby po rozprave stiahli svoj návrh.
V rámci spoločného prerokúvania oboch návrhov zákonov o zásluhách Andreja Hlinku vystúpil Vladimír Palko za skupinu poslancov KDH – predkladateľov druhého návrhu. Sto rokov je podľa Palka dostatočne dlhá doba na to, aby sa ukázalo, ktorá osobnosť bola pravá a ktorá falošná. Hlinka, jeho zápas o slovenskú kultúru, jazyk, národ, stojí pred nami ako niečo čisté, pravé a nenapadnuteľné, povedal Palko. Hlinka podľa neho dokázal, že zo Slovákov sa stal vyspelý národ a že slovenská národná myšlienka nebola len vecou hŕstky politikov, ale širokých más.
Napriek propagande minulých desaťročí je dnes Hlinka podľa Palka integrujúca osobnosť. „Hlinka nie je vlastníctvom žiadnej politickej strany,“ povedal. Aktuálnosť odkazu Hlinku pre súčasnosť je podľa Palka aj v tom, že 100 rokov po Černovej sa Slovensko nachádza v medzinárodných zoskupeniach, ale čaká nás zápas o to, čo preberieme, ale aj to, čo sa rozhodneme ubrániť ako naše vlastné. Palko oznámil, že výzvu Rafaja na stiahnutie návrhu skupiny poslancov KDH vypočujú v druhom čítaní v okamihu, keď prejde druhým čítaním návrh skupiny poslancov SNS.
Slota: Kto nepodporí zákon o Hlinkovi, môže sa hanbiť
Kto z poslancov nepodporí prijatie zákona o zásluhách Andreja Hlinku, môže sa podľa predsedu SNS Jána Slotu hanbiť pred celým národom. Slota to povedal v rozprave k návrhu zákona v prvom čítaní.
Slota vyzdvihol dôležitosť zákona vo svetle stého výročia tragédie v Černovej. Podľa neho by sa pamiatka Otca národa nemala dehonestovať „smiešnymi naťahovačkami“ v parlamente, ale skôr by sa malo hovoriť o tom, čo Hlinka urobil pre slovenský národ. Slota preto poprosil kolegov z KDH, aby stiahli svoj návrh už v prvom čítaní, lebo sa mu zdá ich rozhodnutie ponechať ho v rokovaní detinské, keďže oba návrhy hovoria o tom istom.
„Otec Andrej Hlinka spravil pre slovenský národ toľko, čo sme nespravili my všetci koľkí sme tu, ani jednu milióntinu z toho sme nespravili. A keď tu niekto z týchto poslancov a poslankýň nezahlasuje za tento zákon, hanba mu pred celým národom, pred jeho deťmi, rodičmi i dedmi,“ povedal Slota s tým, že Hlinka si titul Otec národa zaslúži, pretože celý život bojoval za práva slovenského národa aj za cenu prenasledovania a väznenia. „Preto je našou povinnosťou, aby sme tí, ktorí sa cítime Slovákmi, a to vás vyzývam, bratia Slováci, sestry Slovenky, aby sme so cťou vzhliadali vždy na sochy a busty, ktoré by mali vyrastať po celom Slovensku, aby sme si aspoň spomienkou uctili tohto velikána slovenského národa,“ uzavrel Slota.
Poslanec za KDH Pavol Minárik pripomenul viacero príkladov zásluh Andreja Hlinku. Prečo je jeho miesto jedinečné, prečo si práve on zaslúži osobitný zákon, hovorí príklad, ktorý podľa Minárika spochybniť nemožno - Hlinkov pohreb. „Andrej Hlinka mal pohreb, s ktorým sa nedá žiadny iný na Slovensku v dejinách zrovnať,“ povedal Minárik s tým, že väčší dav a jednotu na jednom mieste zažila Slovenská republika azda len počas novembra ´89, či návštev pápeža Jána Pavla II.
Opozícia sa do diskusie takmer nezapojila
Do rozpravy sa takmer vôbec nezapojili opoziční poslanci. Podľa podpredsedu SDKÚ-DS Eduarda Kukana by bolo vhodnejšie uctiť si Hlinku iným spôsobom – napríklad pomenovaním ulíc či pamätníkov. „Považujem Hlinku za pozitívnu osobnosť slovenskej histórie. Mne sa nepáči samotná myšlienka uctievať si ľudí, ktorí sa zaslúžili o Slovenskú republiku, zákonom,“ povedal.
Predseda SMK Pál Csáky zas povedal, že tento zákon nie je potrebný. „V roku 2007 by sme sa mali venovať iným témam,“ poznamenal.
V texte návrhu SNS sa tiež odsudzuje černovská tragédia pri Ružomberku, kde v roku 1907 po spore o vysviacku nového kostola zahynulo 15 ľudí. Žandári do nich začali strieľať po tom, čo sa veriacim nepodarilo presadiť, aby kostol vysvätil Hlinka. Zákon tiež ukladá v budove parlamentu umiestniť Hlinkovu bustu a pamätnú tabuľu. Parlament už v minulosti prijal podobný zákon o zásluhách Milana Rastislava Štefánika.