Platí termín návratu? Už ste sa od tímu dozvedeli, že v San Jose hráte?
Tak, dozvedel… Ono je to v podstate na mne. S lekármi sme sa už dávnejšie dohodli na termíne okolo dvadsiateho piateho novembra. Záleží ale na tom, ako sa budem cítiť deň pred zápasom a v deň zápasu. Ak by som si nebol úplne istý, mohli by sme návrat ešte odložiť. Ale dnes v tomto termíne problém nevidím.
Rozhodnete sa teda sám?
Samozrejme, úplne na mne to nie je. Či všetko ide podľa plánu rehabilitácie, sleduje lekár. Dá sa odmerať, napríklad, na koľko stupňov je už rameno ohybné. Nakoľko ho viem ohnúť sám, koľko dovolí, aby som ho ohol s pomocou, keď ma potiahnu. Do hráča ale lekár až tak úplne nevidí. Pri takom zranení musí hráč sám vedieť, či už je na návrat pripravený po mentálnej stránke. Či na sto percent verí, že je nachystaný.
Ako je to u vás?
Lepšie to už asi nebude. Už sa teším na ľad.
Ako sa dá vlastne rozhodnúť, že rameno je už v úplnom poriadku?
Najdôležitejší test je ten, či ma po tom, ako s ramenom na ľade niečo robím, začne bolieť. Prípadne, či ma bolí na druhý deň, keď sa prebudím. Ráno ho ešte občas mávam trochu stuhnuté, občas si to vyžaduje strečing, ale inak som spokojný. Posledné tréningy, čo som absolvoval individuálne, alebo aj s chalanmi, som už mal celkom dobrý pocit.
Keď porovnáte, aký máte z ramena pocit dnes a pred operáciou – je to rovnaké? Lepšie? Iné?
Určite lepšie. Dnes rameno zdvihnem bez problémov – napríklad keď dvíham činky. Predtým som ho mal roztrhnuté, vedel som, že to nie je celkom v poriadku, niečo som cítil. Nechcel som už s takým zranením ďalej hrať, ohroziť alebo riskovať sezónu, navyše sezónu, počas ktorej sú olympijské hry. Keď som sa rozhodoval, či pôjdem na operáciu, zavážilo, že som si nebol istý, či by mi rameno vydržalo.
Rameno ste predtým zranené nemali. Nevedeli ste, do čoho idete – ste teraz spokojný?
Naposledy som mal zranené koleno, ešte ako junior, keď sme s Portlandom vyhrali Memorial Cup. To je, počkať, koľko asi… Tuším jedenásť rokov. Odvtedy je to len moja druhá operácia. Počul som veľa o tom, ako to po operácii vyzerá, rozprával som sa s chalanmi, ktorí išli na podobné zákroky. Všetko išlo tak, ako som si predstavoval. Rameno drží, je to v poriadku.
Kedy sa teda rozhodnete, že idete na ľad? V deň zápasu?
Ráno pred zápasom máme posledné rozkorčuľovanie. Tam sa rozhodneme, a potom ma tréner zaradí do zostavy, hodí ma do niektorého útoku.
S kapitánom Toewsom a najproduktívnejším útočníkom Kaneom? Alebo sa to ešte môže zmeniť?
Môže. Tréner už naznačoval, že by to mohol byť tento útok. Ale keď som sledoval tím z tribúny, bolo jasné, že aj tu sa útoky stále menia, prakticky aj počas zápasu.
Za Chicago budete debutovať. Máte trému?
Pocity teraz veľmi neriešim. Pred zápasom sa nejaká tréma asi objaví. Ale nie som v tíme zase úplne nový. S chalanmi už dlhý čas cestujem, teraz s nimi aj trénujem, prakticky každodenne. Už som sa s nimi celkom zžil.
Ako ste spokojný s úvodom sezóny?
Chalani hrajú výborne. Na začiatku mali trochu problémy sa rozbehnúť, ale teraz šlapú vynikajúco. Radosť sa na nich pozerať, hrajú pekne. Po nedeľňajšom zápase vo Vancouveri sme doleteli do San Jose ešte večer, tím dostal jeden deň voľna. Chalani dlho hrali, veľa zápasov za sebou. Ale dobre – vyhrávali, a v tíme je taký dobrý entuziazmus, aj na tréningoch cítiť, že nechýba náboj.
Je to preto, že Blackhawks sú mladý tím?
Aj, je to mladá partia. Dá sa povedať, prakticky rovnako mladá ako keď som hral v Pittsburghu. Pripomína mi to aj časy ešte z Ottawy, kde sme boli v tíme samí mladí chalani. Preto som si ho v lete vybral – chcel som ísť do mladého mužstva, ktoré má perspektívu. Ukazuje sa ako jedno z najlepších, odhady sa potvrdzujú.