Hranice nášho kresťanstva

Najväčšie sviatky kresťanov na celej Zemi nám pripomínajú akt sebaobetovania Ježiša Krista za ľudstvo - za to hriešne, i menej hriešne. Početná väčšina obyvateľov Slovenska sa stále prinajmenšom formálne hlási ku kresťanstvu - a tri zo štyroch strán súčasnej slovenskej vlády majú prívlastok "kresťanská" priamo v názve. Obetavosť by mala mať na Slovensku masové prejavy a podporu. Nemá.

Takmer polovica ľudstva žije na prahu 21. storočia stále v chudobe. Viac ako miliarda v podmienkach extrémnej chudoby, akú na Slovensku vôbec nepoznáme. Každý rok v Afrike, Ázii a inde v dôsledku podvýživy, hladu, infekčných chorôb a násilia splodeného biedou a páchaného najmä na ženách a deťoch, zomiera 8 miliónov ľudí. Tempo ich umierania je desivé: keby epidémia týchto rozmerov zasiahla Slovensko, počas piatich dní by do posledného človeka vymrela Nitra. Za ďalších päť dní Banská Bystrica. Za ďalších päť dní Prešov. Košice by vymierali necelé dva týždne...

Nás sa to netýka? Máločo o problematickosti nášho kresťanstva hovorí jasnejšou rečou ako pomoc, ktorú štát Slovenská republika (ne)poskytuje masovo hynúcim ľuďom v rozvojových krajinách. Keď vzácne dôjde reč na rozvojovú pomoc Slovenska, náš "karpatský tiger" rýchlo stiahne chvost a zaujme skrčenú polohu toho posledného európskeho žobráka. S natrčenou dlaňou čakáme, že Európska únia bude desiatkami miliárd ročne dotovať Slovensko, ale nič nechceme vedieť o tom, že Slovenská republika ako člen svetového klubu bohatých OECD má sama poskytovať rozvojovú pomoc.

Podľa Konsenzu z Monterrey, prijatého na jar 2002, by bohaté krajiny mali vyčleňovať ročne na oficiálnu rozvojovú pomoc 0,7 percenta svojho HDP. Webová stránka vládou zriadenej Slovenskej rozvojovej spolupráce (www.slovakaid.mfa.sk) uvádza, že v roku 2003 SR na pomoc chudobným krajinám dala 553 miliónov korún (0,046 percenta HDP); prognóza na rok 2004 bola 975 milióna (0,074 percenta HDP). Pre porovnanie, iní "chudobní" členovia EÚ, Grécko a Portugalsko, dali v roku 2003 na pomoc chudobným po 0,21 percenta HDP a katolícke a donedávna chudobné Írsko 0,41 percenta svojho HDP. Náš vzor sovietsky slon? Ešte aj náš vojnový spojenec a vzor USA - ktoré sú inak pravidelne na úplnom konci tabuľky rozvojovej pomoci - dal relatívne dvakrát viac - 0,14 percenta HDP.

Kritici poskytovania rozvojovej pomoci pravidelne kričia, že chudobní sú chudobní, lebo sú leniví a ich vlády sú skorumpované - a preto by sme im vlastne nemali poskytovať žiadnu rozvojovú pomoc. To si vážne myslia, že matky hladom umierajúcich detí sa na ich agóniu pozerajú z lenivosti? To vážne veria a chcú niekomu nahovoriť, že negramotní, hladní, chorí, extrémne chudobní ľudia majú šancu udržať pod kontrolou skorumpovanosť svojich vládcov? Nebuďme, prosím, smiešni! Veď v našej vlastnej, relatívne demokratickej krajine s podstatne vzdelanejšími a slobodnejšími ľuďmi a médiami, politici a nimi dosadení úradníci vo veľkom zneužívajú moc a kradnú od úrovne obcí a miest, cez župy až po vládu a parazitov "spávajúcich" s fondmi EÚ. Naša spoločnosť im v tom nedokáže zabrániť ani s celým jej protikorupčným aparátom. Ako môžeme s vážnou tvárou očakávať od najchudobnejších z chudobných to, čo nedokážeme sami?

Veľká Noc je príležitosťou aspoň raz za rok sa zamyslieť nad dvetisíc rokov starým posolstvom obetovania sa za iných a nad obsahom tohto pojmu. Zamyslieť sa nad farizejstvom mnohých z tých, ktorí si kresťanstvo dali na vývesné štíty svojich politických strán. Ale aj nad tým, prečo tak slabo počuť hlas po obetovaní nepatrného dielika z bohatstva našej krajiny v prospech státisícov detí a žien umierajúcich každý týždeň za týždňom na obyčajnú chudobu. Prečo si myslíme, že ich smrť sa nás netýka a nie je aj naším mravným - a pre kresťanov kresťanským - zlyhaním? Prečo o našom dieli mravnej zodpovednosti nepočujeme hovoriť ani vplyvných katolíckych a evanjelických biskupov, ani radových kňazov, ani predstaviteľov iných cirkví, ani umelcov, ani mnohých intelektuálov? Prečo sa naše deklaratívne kresťanstvo končí hneď pri Dunaji?

JURAJ MESÍK
(Autor je bankovým konzultantom, pôsobí vo Washingtone)

[26. 3. 2005]