Funkcia rektora je podľa prezidenta pre vysokoškolského pedagóga najvyšším uznaním jeho pedagogických a ľudských kvalít i osobnostných daností. „No nie je to len pocta, ale aj veľký záväzok a mimoriadna životná skúška správnosti,“ povedal prezident v príhovore. Ako ďalej uviedol, táto funkcia je zároveň i skúškou „z ľudskej i pedagogickej dôstojnosti, príkladnosti, citlivosti, no najmä schopnosti riešiť aj takmer neriešiteľné.“ Riadiť vysokú školu si podľa neho vyžaduje „osobitný organizačný talent a manažérske schopnosti.“
Prof. Tadeusz Zasępa, katolícky kňaz, vysokoškolský pedagóg a publicista sa narodil 23. apríla 1946 v Radziechowiciach v Poľsku. Po vyštudovaní Kňazského seminára v Krakove bol kaplánom, neskôr absolvoval Katolícku univerzitu v Lubline a študoval tiež vo Švajčiarsku, USA a ďalších západných štátoch. Bol pedagógom na Katolíckej univerzite v Lubline, založil katolícke Rádio Lublin a Lublinskú edíciu týždenníka Nedeľa. Na Slovensku pôsobil na Teologickom inštitúte Univerzity Komenského v Spišskej Kapitule a na Trnavskej univerzite. Od roku 2001 pôsobí na Katedre žurnalistiky Katolíckej univerzity v Ružomberku, kde je zároveň garantom štúdia žurnalistiky. Je celosvetovo uznávanou autoritou v oblasti masmediálnej komunikácie. V roku 1998 získal cenu Človek roka, ktorú mu za celoživotné dielo udelila univerzita v Cambridge. V roku 2002 ho na Nobelovu cenu navrhli The United Cultural Convention of the United States of America. Je členom viacerých medzinárodných vedeckých rád, profesijných spolkov a združení. Autor 13 monografií, v slovenčine vyšli napr. Médiá v čase globalizácie, Moc a nemoc médií. Má poľské a slovenské občianstvo, aktívne hovorí 10 cudzími jazykmi, ovláda aj posunkovú reč.
Prof. Dušan Repčík sa narodil 11. septembra 1950 v Liptovskom Mikuláši. Po absolvovaní štúdia na Vysokej vojenskej technickej škole (VVTŠ) v Liptovskom Mikuláši (1978) ho v roku 2002 vymenovali za profesora v odbore elektrotechnika a telekomunikačná technika. Od roku 1979 pôsobil na Katedre teoretickej elektrotechniky VVTŠ ako pedagóg predmetov teória elektrotechnických a rádiotechnických obvodov, elektronické obvody a systémy a ďalšie predmety. Prednášal aj na Elektrotechnickej fakulte Žilinskej univerzity, na Dubnickom technologickom inštitúte v Dubnici nad Váhom učí základy elektrotechniky, elektrické meranie a telekomunikačné systémy. Vo výskumnej činnosti sa venuje teórii elektronických obvodov, aplikovanej elektroniky, telekomunikačnej techniky a číslicového spracovania signálov. Popri prednášaní vykonával rôzne akademické funkcie dekana, prodekana a prorektora. V súčasnosti pôsobí vo funkcii prorektora pre vzdelávanie na Dubnickom technologickom inštitúte v Dubnici nad Váhom.
Profesor v odbore dejiny štátu a práva (inaugurovaný v roku 1991) a nový rektor Bratislavskej vysokej školy práva Jozef Klimko sa narodil 10. februára 1942. Po ukončení štúdia na Právnickej fakulte (PF) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1965) pôsobil ako pedagóg na Katedre dejín štátu a práva PF UK. Absolvoval niekoľko dlhodobých študijných a prednáškových pobytov na nemeckých univerzitách (Wűrzburg, Kiel), vo Francúzsku (Paríž – Sorbonne) a Rakúsku (Viedeň, Innsbruck). Od roku 2000 viedol Klimko Katedru dejín štátu a práva na PF UK a od roku 2003 pracovný tím pre prípravu akreditácie Bratislavskej vysokej školy práva. Niekoľko rokov tiež zastával funkciu prodekana pre vedu a výskum. Je členom redakčnej rady odborného časopisu Slovenskej akadémie vied Právny obzor. Svoje vedecké úsilie sústredil na právno-historické spracovanie vzniku a vývoja územia Slovenska od 9. storočia do roku 1918, ktoré publikoval v diele Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. Venoval sa aj iným témam, ako napríklad výskumu rezultátov mierovej konferencie v Paríži po skončení 1. svetovej vojny a iné témy. V rokoch 1994 až 1998 a 2004 až 2007 zastupoval Klimko SR ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v Rakúsku. Na konci prvej misie v roku 1998 mu prezident Rakúskej republiky udelil za zásluhy Veľký zlatý kríž so stuhou. Na Slovensku za úspešnú misiu získal Medailu J. Papánka.
