Na čelo ÚPN vás nominoval Slota, ktorý teraz navrhuje ústav zrušiť. Čo sa stalo? Pohádali ste sa?
Poslanci SNS predložili návrh na zrušenie ÚPN. Oficiálne to zdôvodňujú tým, že ústav si neplní úlohy, čo nie je pravda. V osobnom konflikte s Jánom Slotom som nikdy nebol.
Ani s jeho ľuďmi? Zverejnenie informácií o Slotovej kriminálnej minulosti ich muselo pobúriť.
Tlmočili mi isté výhrady SNS k činnosti ÚPN. Nikdy však kritika nesmerovala k tomu, že by sme si neplnili zákonom dané úlohy.
Tvrdíte, že výhrady SNS nesúviseli s úlohami ÚPN. Naznačujete tým, že súviseli s informáciami o Slotovej kriminálnej minulosti?
Nechcem špekulovať a priamo spochybňovať ich oficiálne tvrdenia. Oni najlepšie vedia, aké boli skutočné dôvody. Bolo by načase, aby ich prezentovali.
Radili ste sa v ÚPN, či citlivé informácie o Slotovi sprístupniť médiám? Nakoniec sa stali rozbuškou na likvidáciu ústavu.
Tieto informácie si jeden z bádateľov vyžiadal z archívov ÚPN…
Nebol to bádateľ, ale redaktor televízie.
V žiadosti každý vystupuje ako bádateľ. My nevieme, kto má aké motívy. Bádateľ si dokumenty vyžiadal, preštudoval a zverejnil. Ústav do toho nemohol vstupovať. Našou povinnosťou bolo sprístupniť dokumenty.
Vedeli ste, že išlo o politicky citlivé informácie určené pre médiá. Radili ste sa, ako s nimi naložíte?
Nie, bol to štandardný postup v zmysle zákona. Prístup bádateľov, samozrejme, vyhodnocujeme. V tomto prípade bolo ako téma štúdia uvedené: agenti ŠtB. Táto téma nebola dôvodom na to, aby sme sa obávali, že informácie zo spisu by mohli byť využité na diskreditáciu osoby, ktorá agentom ŠtB nebola. Pripomínam, že každý bádateľ sa zaväzuje, že s informáciami bude pracovať tak, aby neporušil zákony, napríklad o ochrane osobných údajov…
Bolo zverejnenie informácií o Slotovi protizákonné?
Toto ústav nevyhodnocuje. Sprístupnenie dokumentov žiadateľom je jednou z našich úloh. A ako sa ďalej s týmito informáciami nakladá, to je už vec bádateľov, resp. médií.
Keď vás oslovili ľudia zo SNS, mali konkrétne výhrady? Čo od vás chceli?
Myslím, že to povedali aj verejne – že chcú sprísniť režim práce s archívnymi dokumentmi. Rafael Rafaj mal výhrady, že z ÚPN je nejaká verejná knižnica. Čo nie je pravda. ÚPN je verejná inštitúcia a archívy sú v zmysle zákona odtajnené a verejne dostupné. My nemáme dôvod ani právo brániť bádateľom vo vstupe do archívov.
Tlačila na vás SNS, aby ste citlivé informácie držali pod kontrolou?
Samozrejme, vyjadrili nespokojnosť s tým, že sa takéto dokumenty objavili na verejnosti.
Oficiálne však SNS tvrdí, že ÚPN si neplní verejné poslanie, čo je pravý opak skutočných dôvodov. Mala vôbec niekedy SNS odborné výhrady k ÚPN?
To, že by sme si neplnili verejnoprávne poslanie, to nám nikdy nevyčítala.
Akým spôsobom vás minulý rok oslovila SNS s ponukou na funkciu šéfa ÚPN?
Dlhší čas sa hľadal kandidát, ktorý by bol priechodný. SNS sa obrátila na Maticu slovenskú, tá navrhla moje meno. Túto nomináciu v SNS akceptovali.
Vysvetlili vám vtedy, ako si predstavujú budúcnosť ÚPN?
Nie, tlmočili mi len istú nespokojnosť s tým, ako bol ústav v minulosti riadený Jánom Langošom. Konkrétnu predstavu o poslaní ÚPN mi nepovedali.
Po voľbách 2006 na likvidáciu ÚPN naliehal hlavne Mečiar. Na tlačovej besede ste povedali, že vás oslovil s požiadavkou na rokovania. Čo chcel?
Pán Mečiar sa na mňa obrátil s požiadavkou, ktorú nemožno označiť inak ako provokáciu. Chcel odo mňa, aby som išiel za ním do centrály HZDS a rokoval s ním o rozpustení štruktúr ÚPN.
Kedy vás oslovil?
Začiatkom apríla. Oslovil ma prostredníctvom asistentky. Ja som odmietol navštíviť centrálu HZDS. Vyjadril som ochotu stretnúť sa s poslancom Mečiarom ako s členom výboru pre ľudské práva. Buď na pôde ÚPN, alebo na pôde parlamentu. Zásadne to odmietol. Potom mi osobne telefonoval, označil ma za drzého človeka, ktorý si kladie podmienky. Zdôraznil, že on sa so sprostými ľuďmi nebaví vôbec a oznámil mi, že ÚPN zruší zákonom. Nato mi hneď zložil telefón.
Bol rozčúlený?
Súdiac podľa hlasu, áno.
Čo ho nahnevalo?
Neviem.
Mečiarovo meno malo tiež figurovať v archívoch ŠtB, dodnes sa však nepotvrdilo, v akej kategórii, keďže spisy boli zničené.
Áno, ale boli rekonštruované vytrhnuté strany z registračných protokolov, kde bolo aj meno Vladimír Mečiar – ako kandidát tajnej spolupráce alebo dôverník. Dodnes presné údaje o zaradení chýbajú. Iné materiály o Vladimírovi Mečiarovi sme neobjavili.
Rekonštrukcia sa vykonala v Prahe alebo v ÚPN?
Vykonávala sa v Bratislave v ÚPN. Výsledky boli prezentované v marci 2006, sú dostupné na internete.
Stále sa však nepodarilo zistiť, či bol Mečiar dôverník, alebo kandidát tajnej spolupráce.
Nie, ale podotýkam, že ani jedna z týchto kategórií nie je v zmysle zákona kategóriou vedomej spolupráce s ŠtB.
Pokračoval v tlakoch proti ÚPN aj minister Harabin, ktorý vás chcel minulý rok vysťahovať z prenajatých priestorov?
Minister Harabin bol nakoniec ústretový – predĺžila sa zmluva o výpožičke budovy, platí do konca júna tohto roku. Minister prisľúbil, že jeho zámerom nie je spraviť z ÚPN bezdomovca.
Mečiar chce ÚPN rozpustiť a včleniť pod Národný bezpečnostný úrad, ovládaný HZDS. Slota chce archívy ÚPN začleniť pod Vojenský historický ústav. Aká je vaša predstava o budúcnosti ÚPN?
Žiadna z týchto možností nie je pre ÚPN prijateľná, pretože nerátajú so zachovaním úloh ÚPN. Fakticky by to znamenalo trvalý zánik Ústavu pamäti národa a všetkých úloh, ktoré vykonáva. Ja som ochotný hľadať kompromisné riešenia, rozhodne však nie som ochotný zájsť za hranicu, ktorá by znemožňovala pôsobenie ÚPN ako nezávislej inštitúcie.
Problémy vám zrejme nebudú robiť len HZDS a SNS, ale aj Smer. Mnohí členovia a sponzori Smeru majú problémy s minulosťou a archívmi ŠtB.
Ja som presvedčený, že nielen Smer, ale aj poslanci parlamentu si napokon uvedomia svoju zodpovednosť pred slovenskou spoločnosťou a nedovolia, aby sa ÚPN politicky likvidoval.
Podarilo sa už v ÚPN nájsť spis Juraja Širokého, ktorý sa pred dvoma rokmi stratil?
Spis dôstojníka rozviedky pána Širokého sa ešte nepodarilo nájsť. V roku 2006 sa stratil, zachovala sa však kópia dokumentu, vieme celkom presne, čo v tom spise bolo.
Čo v ňom bolo?
Kariérny postup pána Širokého vo Washingtone ako príslušníka prvej správy. Myslím, že táto kauza je dostatočne zdokumentovaná a uzavretá.
Potvrdilo sa, že Širokého spisy sa stratili v čase tragickej dopravnej nehody Jána Langoša?
Po jeho smrti sa zistilo, že originály spisov sa nenachádzajú v ÚPN. Vec sa vyšetrovala. Prípad bol uzavretý s tým, že polícia nič nezistila.
ÚPN začal pracovať na témach, ktoré môžu ohrozovať nielen politikov, ale aj cirkev. V akom štádiu je dokumentácia arizácií židovských majetkov v čase Tisovho režimu?
Dnes sa snažíme čo najzodpovednejšie verifikovať všetky údaje o arizáciách. V priebehu niekoľkých mesiacov, možno do konca roka, zverejníme všetky dokumenty a zoznamy arizácií. Nepôjde len o arizátorov, ale aj o zoznam vyvlastnených podnikov. Tiež pripravujeme zoznam deportovaných Židov z roku 1942.
Znamenali ste výhrady alebo protesty katolíckej cirkvi, ktorá sa v tom čase na arizácii podieľala?
Nie, cirkevné protesty mi nikto netlmočil.
Ak budú pokračovať tlaky proti ÚPN, ktoré projekty budú najviac ohrozené?
Najviac to postihne dlhodobé projekty. Snažíme sa rekonštruovať činnosť krajských správ ŠtB. Unikátnym projektom je vypracovanie syntetickej práce o dejinách ŠtB, to sme si naplánovali asi na obdobie piatich rokov.
Na budúci rok bude 20. výročie Novembra. Čo chystá ÚPN k okrúhlemu výročiu?
Tieto veci sme chceli spresniť a naplánovať v priebehu tohto roka. Ale ako vidíte, teraz máme iné problémy. Určite chceme organizovať konferenciu k Novembru a vydať k tejto téme ďalšie odborné publikácie.
Ako by ste zhrnuli nosné poslanie Ústavu pamäti národa?
Vyrovnávať sa s národnými dejinami a s minulosťou, hlavne s citlivou minulosťou z období neslobody. Pred vlastnou minulosťou sa nedá utekať.