Vstup do spoločenstva vyspelejších demokracií a ekonomík nie je dôvodom na relax, ale zaiste je dôvodom na povzbudenie a potrebnú sebadôveru. Pretože boli počas tej cesty roky, kedy Slovensko slúžilo ako negatívny príklad v očiach svetovej verejnosti, kedy sa Európe politicky vzďaľovalo. Dnes je často citované ako príklad novej atraktívnosti a dynamiky zmien. Je veľmi dôležité, aby naša schopnosť k potrebným zmenám, ktoré zlepšujú právne a podnikateľské prostredie, rozvíjajú ľudský potenciál vo všetkých regiónoch, nebola kampaňovitá, krátkodobá, povrchná. Aby rozvážne reformy boli konzistentným základom pre viac spravodlivosti, pracovitosti, podnikavosti a motivácie k nim.

Som presvedčený, že Slovensko môže byť dobrým príkladom pre mnohých aj po vstupe do Európskej únie, ak vytrvá v úsilí. Írske, fínske, dánske výsledky (ani jedna z týchto krajín nie je väčšia než Slovensko) nie sú zázrakom, ale logickým produktom dlhodobého spoločenského úsilia správnych a stabilných priorít a účinného využitia nových, komunitárnych podmienok v otvorenej Európe.

Slovensko, aj keď nesie so sebou zložitejšie dedičstvo, má pre úspešnú cestu dostatok predpokladov. Neutrpelo ani povstupový šok, ani nie je frustovaným nováčikom. Výrazná podpora pre vstup sa premieta do pozitívneho vzťahu k EÚ aj po roku. Slovensko čerpá štrukturálnu pomoc z Únie hlavne v oblasti regionálneho rozvoja, modernizácie dopravy a zlepšenia ochrany životného prostredia. Agrosektor neskolaboval, darí sa mu zvyšovať príjmy a vyhliadky. Občania vďaka členstvu môžu využívať narastajúci priestor pre pohyb za štúdiom či zamestnaním. Vďaka domácim reformám a značne EÚ sa krajina stala podstatne atraktívnejšou pre zahraničné investície.

Európska integrácia je viac procesom než stavom. Je dôležité, aby sa konsenzus pre spoločnú Európu udržal a prehĺbil práve účasťou na každodennom jej živote. Integrácia nemá byť záležitosťou úzkeho politického a spoločenského segmentu, ale rozhodujúcej väčšiny. Vstup nových členských krajín znamenal europeizáciu Únie. A naopak, adaptácia Slovenska na úzke spolužitie s EÚ, na to, že európske záležitosti už nie sú cudzími, zahraničnými záležitosťami, znamená europeizáciu Slovenska.

V Únii sa darí nie predovšetkým veľkým. Stačí sa pozrieť na ekonomicko-sociálnu situáciu v jednotlivých krajinách. Najlepšie sa darí schopným, pripraveným, aktívnym. Slovensko sa takým stáva tým viac, čím viac sa európske záležitosti stávajú súčasťou domáceho vývoja a čím viac sa o ne zaujímajú občania. Ľahostajnosť a pasivita ešte nikomu nepomohli riešiť osobné či spoločenské problémy.

Členstvo v EÚ je treba vidieť z pohľadu mnohých generácií, nielen tej našej, súčasnej. Integrácia je aj o minulosti, ktorej omyly a rozdelenia treba prekonávať, ale aj o súčasnosti a o základoch budúceho vývoja. Týka sa celej spoločnosti i tých, čo prídu po nás. Máme reálnu nádej pripraviť im dôstojné miesto a perspektívu modernizácie a rozvoja Slovenska.

Pre Slovensko je členstvo v únii nástrojom i cieľom zároveň. Je nástrojom pre ďalší ekonomický rozvoj, pre posilňovanie demokracie, upevňovanie právneho štátu, ochrany ľudských práv, pre rozvoj regiónov, pre transformáciu spoločnosti. A je zároveň cieľom konštrukcie novej Európy, Európy bezpečnej, stabilnej, zjednotenej na osvedčených princípoch a hodnotách. Jadrom týchto hodnôt je ľudská dôstojnosť, sloboda, spravodlivosť a solidarita.

Ján Figeľ
TREND, máj 2005