Pred pár mesiacmi ste dokončili anglický album pod vedením špičkového producenta Rossa Culluma. Spolupráca s takým človekom musela byť inšpirujúca.
Dalo mi to veľkú trpezlivosť a disciplínu. Ross je Brit a pri ňom neexistuje taký spôsob riešenia, že by buchol po stole a povedal mi, ako to bude. Niekedy som sa naozaj musela dlho dopátravať, čo po mne žiada. Trvalo to dlhé hodiny, ba niekedy dni. Ale je to veľmi diplomatický a milý človek. Ako producent pre začínajúcu speváčku v Anglicku je absolútnym darom. Do ničoho ma netlačil. Hoci to trvalo dlhšie než som pôvodne očakávala, odmenou mi bolo, že ma bral ako hudobného partnera – partnera na komunikáciu.
To ste nečakali?
Nie, myslela som si, že ma niekto vyrobí. Dá mi iné meno, dá mi iné šaty a budem iná. Ale zatiaľ mám pocit, že som zostala tým, kým som bola.
Viem, že sa vás to často pýtajú, ale prečo vlastne trvalo nahrávanie platne taký dlhý čas?
Projekt nebol jednoduchý. V prvom rade je to hudba, ktorá nie je spievaná v mojom rodnom jazyku. Možno si to nikto nikdy neuvedomil, aké sú obrovské rozdiely medzi tým, keď naozaj rozprávame po anglicky a medzi tým, keď si myslíme, že znieme ako Angličania. Album sa odkladal kvôli mne. Učila som sa porozumieť cudzej reči, učila som sa hovoriť po anglicky. Ross nechcel, aby som hľadala profesionálneho textára, chcel, aby som všetko napísala sama – chcel autentické veci a to bolo pre mňa najťažšie. Učila som sa všetko – od detských veršovaniek až po poéziu. Absorbovala som veľké množstvo informácií a práve preto to trvalo takmer tri roky.
V podstate sa len teraz celý kolotoč hudobného šoubiznisu začína naplno otáčať, nie?
Dá sa to tak povedať. Vo Veľkej Británii bude v najbližších dňoch vychádzať prvý singel. Je iný ako ten, ktorý sme nasadili do slovenských rádií. Popritom hľadám spoločne s mojím producentom kapelu na koncerty. Urobila som prvý rozhovor po anglicky s vynikajúcim novinárom a nakrútila som krátky dokument. Jednoducho sa snažím do toho prostredia zapadať a pomaly v ňom začať fungovať.
A čo Slovensko? Nechýba vám rodná krajina?
Chýba mi veľa vecí zo Slovenska. Na druhej strane, vždy keď sa vrátim domov, tak mi bulvárne médiá poriadne naložia a sama si hovorím: Hurá do Londýna, musím si znova trochu oddýchnuť. Ani neviem, čím som si to vlastne zaslúžila. Jasné, chápem, že je to predovšetkým biznis a veci o predajnosti, ale nerobím nič zlé pre túto krajinu a vždy som tak nejako naivne verila, že sa domov budem vracať ako víťaz. Myslím však, že nič nie je stratené. Ešte som nestratila vieru v túto krajinu. Pred chvíľou som si dala halušky (smiech).
Doma vás však často ako speváčku nevídať. Výnimkou bola účasť na galavečere Miss Slovensko. Kde vás uvidia slovenskí fanúšikovia najbližšie?
Čo sa týka mojich koncertov, je to ťažké. Momentálne dávam dokopy kapelu v Londýne a ešte stále mám kapelu aj doma na Slovensku. Musím si v tom urobiť poriadok, nejaký systém, ako to bude fungovať. Potom sa uvidí, s akou skupinou budem koncertovať. Potvrdiť môžem, že budem tento rok vystupovať na festivale Pohoda,ale v najbližšom čase vystúpenia pred slovenským publikom nechystám. Na Miss s Petrom Cmorikom som sa objavila, pretože ma o to poprosili ľudia, ktorých som spoznala pred desiatimi rokmi na súťaži krásy. Celé to dueto s Petrom bolo neplánované. Pesničku sme urobili len pre túto príležitosť a pre radosť.
Pripravujete aj nejaké slovenské skladby?
Počas nahrávania albumu Shine mi chýbala práve slovenčina. Človek komunikuje celý deň anglicky, láduje sa cudzím jazykom, kde sa dá, ale ja som popri tom všetkom písala veľa slovenských textov. Materiál mám a uvažovala som nad tým, že v priebehu nejakých dvoch rokov by som vydala aj slovenský album. Slovenčina je moja reč, je krásna a ja ju milujem. Niekto na internete sa ma pýtal, či už som ju zahodila, ale to sa predsa nedá. To má človek v sebe – akokoľvek sa snažíte pôsobiť neslovensky, zostáva vám to v srdci.
Myslíte, že aj to by mohol byť dôvod, prečo domáce publikum vníma váš anglický album Shine rozporuplne? Jednoducho si žiada „slovenskú Janu Kirschner“.
Ľudia na Slovensku veci veľmi analyzujú. Prvý singel bol jemne ovplyvnený country, všetci to začali riešiť. Ja to až tak neberiem. Podľa mňa je platňa nádherná. Robila som ju absolútne zo srdca a som schopná postaviť sa a obhájiť si to.
No minimálne pred recenzentami to robiť nemusíte. Slovenskí a najmä tí českí nešetria nadšením. Cítite pri čítaní ich pochvál satisfakciu za robotu, ktorú ste na albume odviedli?
Samozrejme, že ma to teší. Veľmi. Ale satisfakciu budem cítiť vtedy, keď uvidím vo Virgin Megastore v Británii svoju platňu na pultoch. (smiech)
