V roku 1987 pozvali Jozefa Jankoviča na veľké sochárske sympózium do Soulu, ktoré sa konalo pri príležitosti nadchádzajúcej letnej olympiády. Konala sa o rok neskôr. S vycestovaním výtvarníka, ktorému v čase nastupujúcej normalizácie súdruhovia zakázali vystavovať aj cestovať, to nebolo jednoduché.
„V tom čase Slovensko súrne potrebovalo devízy, ktoré zabezpečovali organizácie pre zahraničný obchod. V oblasti kultúry to mal na starosti Slovart. Nemohol ma vyslať ako kultúrneho pracovníka, výtvarníka, ale len ako robotníka. Tak som šiel do Soulu ako gastarbeiter. Provízia bola 30 percent z môjho honoráru. S tým som súhlasil,“ zaspomínal si Jozef Jankovič.
Do mreží je vpletená postava. Trpí. A možno sa vznáša. Ďalšia sa krčí, úzky priestor jej nič iné nedovoľuje. V zamrežovanom kruhu stoja dve figúry a vedú zvláštny dialóg. Na konštrukcii, pripomínajúcej vraždiaci stroj, sú uložené ľudské hlavy. Uväznené postavy hovoria o neslobode. Zlobu ideológie možno vycítiť takmer z každej kresby. Každá provokatívne zasahuje do divákovho myšlienkového sveta, každá vyvoláva množstvo protichodných emócií.
„Tu sa už dávno zabudlo, že v Južnej Kórei bola koncom 80. rokov ak nie diktatúra, tak určite tam vládol autokratický prezidentský režim. Existovalo tam vtedy dosť veľké sociálne napätie, konalo sa tam množstvo štrajkov a manifestácií. Takú realitu sme už nezažili. Zato sme zažívali sprísnené bezpečnostné opatrenia,“ pripomenul výtvarník, ktorý svojou tvorbou od začiatku 60. rokov písal novodobú históriu slovenského sochárstva.
Výsledkom medzinárodného sympózia bola v prípade Jozefa Jankoviča socha Miesto hore. „Po prvý raz som si tam uvedomil, čo to znamená, keď autor dostane neobmedzené prostriedky na realizáciu svojej myšlienky. Prakticky v priebehu dvoch mesiacov sa nám podarilo s desiatkou kórejských kamenárov realizovať deväťmetrovú sochu v kórejskej žule. Pre mňa to bol, samozrejme, neobyčajný zážitok. A vlastne moja prvá a posledná takáto príležitosť v živote,“ povedal vo svete – a po roku 1989 aj na Slovensku – oceňovaný výtvarník.
Jeho monumentálne Miesto hore ostalo v Soule. Podobne ako napríklad veľká plastika V šľapajach otcov dodnes zdobí promenádu parížskej štvrte La defénce.
Ako na veľkej retrospektíve v Danubiane aj teraz vystavuje niekoľko plastík, ktoré vznikli podľa kresieb Kórejského cyklu. „Šanca, že kresby sa zmenia na modely, existuje, lebo tá je závislá odo mňa. Ale šanca, že sa premenia na veľké sochy, myslím, neexistuje, pretože momentálne nie je ani politická, ani spoločenská objednávka,“ dodal Jozef Jankovič.
Na stretnutie s jeho Kórejským cyklom pozýva bratislavská Galéria Linea do 28. februára.
