Už ste niekedy preberali víťaznú trofej? Aké pocity prevládali?
Spokojnosť a veľké zadosťučinenie. Aj keď nám možno niektorí neverili, nám to až tak neprekážalo. A teší ma, že sme predviedli aj pekný hokej. Keď nepočítam žiacke časy, tak som pohár preberal prvý raz. Je to veľmi príjemné.
Platí – aký kapitán, také mužstvo? Ako sa vám hralo s céčkom?
V druhom a treťom zápase som to už až tak v hlave nemal, cítil som sa prirodzenejšie. Prvé stretnutie bolo ťažšie. Kapitán má trochu iné postavenie v tíme, je zaň zodpovedný. Snažil som sa povzbudiť i spoluhráčov, keď si to situácia vyžadovala.
Akému mužstvu ste šéfovali?
Konkurencieschopnému a prespektívnemu. S výsledkami i výkonmi musíme byť všetci spokojní. Som hrdý na toto mužstvo. Po zmenách, ktoré sa udiali krátko pred odchodom na Nemecký pohár – ako sme sa zozbierali tak narýchlo – tak sme predvádzali veľmi dobrý hokej. Možno až na prvú tretinu v nedeľu proti proti Švajčiarsku, ale celý turnaj sme zvládli veľmi dobre. Keď sa niekoľko chalanov ospravedlnilo, trochu sme cítili, že očakávania verejnosti nebudú veľké, no o to viac nás to teší, že sme nevyhrali len raz, ale trikrát. Prežívame krásne chvíle. Mladí chalani, napríklad aj zo slovenskej extraligy, sa ukázali veľmi dobre. Hrali smelo.
Ktoré stretnutie bolo najťažšie?
Asi nedeľňajšie proti Švajčiarsku – aspoň pre mňa. Už som to fyzicky cítil v nohách. Ale – aj súper bol na tom rovnako. Za rozhodujúci by som označil sobotňajší súboj proti domácemu Nemecku.
V ktorých momentoch sa lámal nedeľňajší zápas?
V druhej tretine, keď sme prevzali iniaciatívu. Zvýšili sme pohyb, viac sme hrali s pukom. V tretej prišli aj góly. Veľmi si cením, že sme sa zdvihli z nepriaznivého stavu a súpera sme opäť prekorčuľovali. V prvej tretine nás od vyššej straty zachránil brankár Peťo Hamerlík.
O akom umiestnení ste pomýšľali pred turnajom?
Nerozmýšľal som nad tým. Sústredil som sa na prvý zápas. Sám som nevedel, čo sami od seba môžeme očakávať.
Uľavilo sa mužstvu, keď už v sobotu večer malo istotu, že vyhrá Nemecký pohár bez ohľadu na výsledok z nedele?
Trochu aj áno. Tešili sme sa už v sobotu. Možno sa to prejavilo na našom výkone v nedeľu v prvej tretine. Našťastie sme sa v druhej prebrali a opäť sme hrali svoju hru.
Dostali ste veľa gratulácií?
Nejaké áno – od priateľov a známych. A jednu aj z Ruska – ale od fínskeho spoluhráča.
Dá sa už povedať, čo sa zmenilo príchodom nového trénera Vladimíra Vůjtka?
Na taktické veci veľmi čas nebol. Pán Vůjtek je veľmi fajn človek a najmä skúsený a rozhľadený tréner. Jeho prístup nám vyhovuje. Je pokojný, čo práve toto mladé mužstvo potrebuje. Nevznikla nijaká panika, neozýval sa krik. V každej situácii si zachová nadhľad. To isté platí aj o jeho asistentovi Petrovi Oremusovi.
Hrali ste pod trénerom podobného typu?
V reprezentácii nie. Vo Švédsku, kde som tiež pôsobil, sú podobné trénerské typy. Sú väčšinou dobrí psychológovia, čo je plus. Ukočírovať dvadsaťpäť pováh nie je ľahké. V Mníchove sme to našim trénerom uľahčili. V kabíne sa zišla vynikajúca partia. Aj mi je trochu ľúto, že sa s ňou nevrátim, ale hneď letím do Moskvy.