Koho by sme dnes vytesali do kameňa?

Kedysi sa tak označovali neopracované kusy kameňa pre sochárov. Keď zaslali požiadavku na celkové rozmery, ktoré potrebovali na konkrétnu sochu, majstri do materiálu vytesali meno, aby sa nepomýlil s iným.

Maďarský umelec a pedagóg Szabolcs Kispál si ako základný materiál pre svoje dielo vybral fragmenty z mohutného pamätníka Klementa Gottwalda, ktorý na Námestí slobody odstrelili v roku 1991. Jeho kusy doteraz ležali za budovou VŠVU na Drotárskej ulici v Bratislave. On ich teraz priniesol späť na námestie. Stali sa súčasťou jeho diela s názvom Pozastavená explózia.

Do deviatich kusov kameňa vytesal rôzne mená historických či kultúrnych osobností slovenského kontextu – Gustáva Husáka, Andyho Warhola či Adelu Banášovú. Jeden z kameňov ostal prázdny.

Naša pamäť má trochu problém

Na Námestí slobody budú symbolické pamätníky rozmiestnené do Vianoc, jeden z nich by tu však mohol ostať celý rok. Ktorý presne – nech vyberú diváci, vyzýva autor. (Hlasovať môžete nižšie vo formulári). Okrem Gisi Fleischmann, Rudolfa Viesta, Andreja Hlinku, Gustáva Husáka, Jánosa Esterházyho, Adely Banášovej, Andyho Warhola, Lívie Klausovej a Ivana Bellu môžete dať hlas prázdnemu kameňu a napísať vlastný návrh na osobnosť, ktorá by si dnes podľa vás zaslúžila nový verejný pamätník.

„Szabolcs Kispál vyjadruje nerozhodnosť našej kolektívnej pamäti za posledných dvadsaťpäť rokov. Výber týchto osobností nie je náhodný a predstavuje autorov čiastočne ironický či podvratný pokus o vyvolanie širšej diskusie o novodobých hrdinoch našej histórie,“ hovorí Martin Piaček zo združenia Verejný podstavec, ktoré je organizátorom akcie.

„Pomyselný výbuch kamenných fragmentov sa tu zjavuje ako duch potlačenej a zmätenej spoločnej pamäti, ktorá zápasí s prehodnotením vlastnej perspektívy a rituálnych objektov verejného spomínania v situácii, ktorá sa po roku 1989 zásadne zmenila,“ hovorí Szabolcs Kispál. „Táto intervencia do verejného priestoru by mohla spustiť verejnú debatu o spoločnom formovaní kolektívneho priestoru pamäti, ktorý by vyjadroval aj minulé aj súčasné pomery.“

Mesto nezaujíma, umelcov áno

Fragmenty Gottwaldovho pamätníka sú už rozmiestnené na námestí.

Ide o štvrtú a záverečnú časť projektu BOD 0, ktorý na Námestí slobody inicioval Verejný podstavec. V minulosti sa tu už odohralo viacero umeleckých akcií – Júliusa Kollera, Fera Guldana, Stana Filka s Alexom Mlynárčikom alebo Lucie Tkáčovej a Anetty Mona Chisa.

Verejný podstavec v roku 2011 oslovil umelcov z krajín V4 – Ilonu Németh, Krištofa Kinteru, Pawla Althamera a Szabolcsa Kispála. Pred troma rokmi sa podarila prvá z realizácií – poľský umelec Pawel Althamer naplnil mohutnú nefunkčnú fontánu pieskom. V roku 2013 sa tu opakovane odohrala Hmla Ilony Németh a vlani tu Krištof Kintera umiestnil svoj verejný Jukebox.

Námestie slobody napriek tomu ostáva jedným z najprehliadanejších miest v meste, ktoré neustále chátra. Momentálne je v havarijnom stave. Nedávno naň mesto umiestnilo tabuľky s nápisom Vstup na vlastné nebezpečie. Najviac poškodené časti by sa mali opravovať na jar budúceho roka.

Dajte hlas osobnosti, ktorá si podľa vás zaslúži nový verejný pamätník alebo napíšte vlastný tip na osobnosť, ktorý si pamätník podľa vás zaslúži.

Medzi tipmi hlasujúcich sa doteraz objavili aj mená Ľudovíta Štúra, Deža Ursinyho, Antona Srholca, Jara Filipa, Egona Bondyho či Milana Šimečku.