Kubiš na čele NATO? Lajčák nechce špekulovať

Šéf slovenskej diplomacie sa odmietol bližšie vyjadriť k otázke, či jeho predchodca v kresle by mal šancu obsadiť hlavný post v najsilnejšom bezpečnostnom bloku na svete. Miroslav Lajčák na adresu úvah o Jánovi Kubišovi na čele NATO iba poznamenal, že nemieni rozoberať špekulácie. Rozhovor poskytol Pravde po stretnutí s dosluhujúcim generálnym tajomníkom aliancie Jaapom de Hoopom Schefferom, ktorý ho prijal v stredu večer v Bruseli.

05.03.2009 01:18
Miroslav Lajčák Foto:
Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
debata

Informácie o tom, že v diplomatických kuloároch sa skloňuje meno Kubiša, sa objavili koncom minulého roku. Niekdajší minister vtedy tieto správy pre Pravdu potvrdil; v súčasnosti pôsobí v službách OSN v Ženeve.

Do summitu NATO zostáva necelý mesiac. Má Slovensko predstavu, koho by podporilo za nového šéfa aliancie?
Táto otázka je predčasná, pretože nijaké oficiálne nominácie nie sú na stole, prebiehajú diskusie. Všetky mená, ktoré sa spomínajú, sa nachádzajú skôr v polohe zákulisných úvah.

Hypoteticky sa nedá vylúčiť ani Ján Kubiš?
Je zbytočné púšťať sa do hypotetických konštrukcií. Naozaj zbytočné.

Afganistan je priorita aliancie. Ako bude postupovať Slovensko v budúcnosti?
Generálnemu tajomníkovi som zdôraznil, že budeme zodpovedne plniť všetky záväzky, ktoré sme na seba prevzali. Osobitný záujem Slovensko venuje Afganistanu, kde nám ide o zvýšenie počtu vojakov. Budeme robiť kroky, aby sme mohli dlhodobo posielať civilných expertov do misí NATO.

Zapojí sa Slovensko primeranou mierou do rekonštrukčných tímov v Afganistane?
Áno, táto krajina je pre nás dôležitá a chceme sa zapojiť nielen vojensky, ale aj nevojensky, pretože stabilizácia Afganistanu nie je možná iba silovými nástrojmi. Aby sme posielali civilných expertov a zabezpečili im status, potrebujeme uskutočniť určité zmeny v slovenskej legislatíve. Čiže to je prvý krok. S ministrom obrany Jaroslavom Baškom som sa už zhodol na tom, že treba vytvoriť takýto zákonný rámec, aby sme mohli vysielať do Afganistanu viac civilných odborníkov. Holandsko, s ktorým dobre spolupracujeme, sme požiadali, aby sa s nami podelilo o svoje skúsenosti v Afganistane. Holandskí experti sa už chystajú do Bratislavy.

Hovorili ste o Ukrajine?
Áno. Slovensko plní úlohu kontaktného veľvyslanectva aliancie v Kyjeve. Záleží nám, aby integračné snahy Ukrajiny pokračovali a aby dosahovali výsledky, ktoré sa od nej očakávajú.

Počas nedávnej plynovej krízy premiér Robert Fico upozornil, že Slovensko by nemuselo byť veľmi naklonené integračným ambíciám Ukrajiny.
Ukrajina je náš najväčší sused a myslím si, že sa netreba vracať k tomu, čo bolo. Členské štáty NATO budú hodnotiť pokrok Kyjeva podľa dosiahnutých výsledkov. Geopolitické súvislosti medzi Ukrajinou a Slovenskom sa nezmenia a v je v našom záujme, aby tento susedný štát bol politicky, ekonomicky a sociálne stabilizovaný.

Padla na stretnutí so Schefferom aj zmienka o Rusku?
Samozrejme. Ide o obnovenie dialógu aliancie s Ruskom, čo Slovensko podporuje. Vychádzame z toho, že s ním treba komunikovať, problémy riešiť, lebo Rusko je v mnohých oblastiach našim partnerom.

Existuje obava, že v Slovinsku vypíšu referendum o súhlase so vstupom Chorvátska do NATO. Do akej miery je to riziko?
Nechcel by som sa v nijakom smere púšťať do nejakých špekulácií. V každom prípade sme presvedčení, že Chorvátsko splnilo všetky podmienky, aby sa stalo plnoprávnym členom aliancie. Záhreb má preto slovenskú podporu.

debata chyba