Čo ste si povedali na jej začiatku?
Viem, že po medailách z olympiády sa so mnou spájali veľké očakávania. Pre mňa znamenali veľkú zodpovednosť. V príprave sme sa zamerali na to, aby sme dosiahli prinajmenej také výsledky ako vlani. Chcela som stabilizovať výkonnosť, dostať sa na stupne víťazov nielen raz alebo dvakrát. To mi vyšlo, no túžila som mať z majstrovstiev sveta ešte aspoň jednu medailu. Po chorobe som však na ne neodchádzala v najlepšom stave. S behom som bola spokojná, so streľbou nie.
Čo v nej potrebujete zlepšiť? Odzrkadľuje streľba psychiku?
Áno, streľba najviac závisí od psychiky. Každý tréner, ktorý so mnou pracoval, mi vravel, že technickú stránku zvládam veľmi dobre. Najdôležitejšia je hlava. V budúcej sezóne chcem odstrániť maličké nedostatky. Viem, kde sa dopúšťam chýb.
Nepripravila vás o ďalšiu medailu premotivovanosť?
Niečo na tom bude. Na každé preteky som nastupovala s tým, že odovzdám maximum ako vždy. Cítila som, že v každých môžem byť medzi najlepšími. Pripravil ma o to jeden nepresný výstrel. Svetový šampionát bol pre mňa vlastne na domácej pôde, to bol motív navyše. Pre mňa bol veľký zážitok, že sa na mňa prišli pozrieť rodičia, synček, veľa známych, aj kamarátov.
To vás povzbudilo alebo vyrušilo?
Nevyrušilo, no ešte nástojčivejšie som pociťovala, že najbližších, ktorí mi držia palce, musím potešiť svojimi výkonmi. Ani tak nie seba, ale tých, ktorí preteky prežívajú so mnou. Keď od seba očakávaš najviac, nie vždy sa sústredíš tak, aby si dosiahol také výsledky, aké chceš. Lebo pracujú aj nervičky a emócie. Prišli aj niektoré kamarátky z detstva. Medzi pretekmi som mala možnosť porozprávať sa s nimi.
Nebolo vám ľúto, že v deň, keď ste získali bronz, medailistov nepovozil sobí záprah?
(so smiechom) Žiaľ, už druhý rok, čo som v Chanty-Mansijsku stála na stupňoch, medailistov v ten deň neodmenili jazdou na sobom záprahu, hoci v iné dni sa tak stalo. Ešte som sa na takom záprahu neviezla. Možno v budúcej sezóne budem mať viac šťastia.
Gratulovali vám ruské biatlonistky k medaile? Je medzi vami rivalita?
Blahoželali mi, negatívne reakcie som nepostrehla. Boli veľmi smutné, lebo na domácom šampionáte nedosiahli nijaké výnimočné výsledky.
Poznáte Michaila Prochorova, prezidenta ruského biatlonu?
Osobne nie.
Zabavili ste sa na záverečnej diskotéke po svetovom šampionáte?
Bola som sa tam na chvíľku pozrieť. Vládla tam veľmi príjemná atmosféra.
Tancujete rada?
Občas áno.
Foto: SITA
S akým zámerom ste odchádzali na finále Svetového pohára do nórskeho Holmenkollenu?
Chcela som čo najlepšie dokončiť sezónu. A pokúsiť sa urobiť to, čo som nespravila na majstrovstvách sveta. Čo mi aj vyšlo, vyhrala som stíhacie preteky. A to ma kvárila nádcha.
V hodnotení Svetového pohára sa posúvate z roka na rok vyššie. Kam až siahajú vaše ambície?
Byť najlepšou vo Svetovom pohári je veľmi náročné. Obdivujem Fínku Kaisu Mäkäräinenovú, ako zvládla celú sezónu. Ale – keď už mám olympijské zlato, rada by som získala aj prvenstvo vo Svetovom pohári. Čím máš lepšie výsledky, tým sa chceš dostať vyššie a vyššie. V ďalšej sezóne sa pokúsim byť lepšia než v tejto.
Na to vám musí slúžiť zdravie. V každej sezóne vás sužovali zdravotné nepríjemnosti. Čo s tým?
Pred majstrovstvami sveta som skoro rok nebola chorá. Držala som sa dosť dlho a dúfala, že mi zdravie vydrží, že ochoriem až po majstrovstvách sveta. Žiaľ, sme ľudia, nik nemá garanciu, že neochorie. Dúfam, že sa to nestane pravidlom.
Vyskočila v tejto sezóne nejaká nová konkurentka na medailové pozície?
Možno Nemka Gössnerová, no má problémy so streľbou. Keď presne strieľaš, tak sa dá dosiahnuť všetko.
Čo vás čaká v najbližších dňoch?
Najbližší týždeň budem doma, využijem ho na psychický i fyzický oddych, aby som posezónne vyjazdenie zvládla v dobrej nálade. Sezóna sa síce už skončila, no 10. apríla sa v Moskve zúčastním na biatlonovej exhibícii v pretekoch v superšprinte pod názvom Hviezdy biatlonu. Pozvali na ne desať mužov a desať žien. Navštívime aj moje rodisko Ťumeň. Ideme tam kvôli rodine, synčekovi, rodičom, bratovi. Tam je ešte sneh, preto budem aj lyžovať. Budú tam preteky v rámci Ruského pohára, no ja sa ich nezúčastním, budem povzbudzovať brata.
Chystáte v novom byte miesto na trofeje? Už ste ho zariadili?
Na medaily a poháre budem mať vyčlenenú skriňu. Byt ešte nie je zariadený na sto percent, no v máji by sme sa mali presťahovať.
Biatlonistky potešili, biatlonisti zaostali, tvrdí šéf zväzu
Na stole leží bronzová medaila z nedávnych majstrovstiev sveta, za ním sa usmieva jej majiteľka Anastasia Kuzminová. Spoločnosť jej robí Janka Gereková, Ján Hyža, prezident Slovenského zväzu biatlonu a viceprezident Ivor Lehoťan.
V banskobystrickom ústredí slovenského biatlonu odznieva prvé hodnotenie sezóny.
„Považujeme ju za úspešnú. Máme jednu pretekárku svetovej extratriedy, jednu svetovej triedy. V hodnotení národov skončili ženy desiate, v ďalšom ročníku Svetového pohára bude môcť štartovať päť pretekárok. Z mužov sme v rozpakoch, oni o jedno miesto prišli, na štart sa postavia len traja. Začali dobre, ale potom ich výkonnosť klesala,“ hovorí Hyža. „U Paľa Hurajta gradovala forma o jedny preteky neskôr, ako mala,“ dodáva.
Svoju najlepšiu sezónu absolvovala Janka Gereková. „Po šiestich rokoch som sa konečne dostala do prvej desiatky. Potešilo ma, že sa tak stalo na svetovom šampionáte,“ podotýka v súvislosti s ôsmym miestom v stíhacích pretekoch.
„Príjemne ma prekvapilo, že som sa zo sedemnásteho miesta prepracovala na ôsme. V ten deň mi vyšlo všetko: podržala ma streľba, mala som výborne pripravené lyže, servismani odviedli super prácu. Držala som sa medzi najlepšími a to ma hnalo dopredu. Presvedčila som sa, že viem urobiť dobrý výsledeok, že sa môžem zaradiť medzi najlepšie. To vám zdvihne sebavedomie,“ prízvukuje.
Trúfne si v najbližšej sezóne i na Kuzminovú? „Pokúsim sa o to,“ smeje sa. „Je dobré, že slovenské družstvo má takú mimoriadnu pretekárku. Nasťa nás ťahá. Hoci spolu netrénujeme a vidíme sa len na pretekoch, zdolať ju je veľká motivácia.“
Kuzminová naznačuje, že domácu konkurenciu len privíta. „Aj ja budem rada, keď v žltej slovenskej kombinéze bude v popredí aj niekto iný než ja,“ prízvukuje.
Na čo sa musí Gereková zamerať, aby sa udomácnila medzi najlepšími?
„Stále trénovať a posúvať sa vyššie. Musí to ísť, iná možnosť nie je,“ vraví odhodlane. „Rada by som stabilizovala svoje výkony, aby nekolísali od päťdesiateho miesta k desiatemu. Pokúsim sa bodovať v každých pretekoch, každé miesto v prvej desiatke bude veľký bonus, o prípadnom medailovom ani nehovoriac. Celé leto a jeseň mám na to, aby som sa zlepšila v behu i streľbe. V oboch mám ešte nedostatky. Možno aj niečo zmením,“ priznáva a načrtáva, že v najbližších dňoch vyskúša skialpinizmus.
„Beriem ho ako doplnkový šport. Nijaký veľký adrenalín, vyberám si len bezpečné svahy.“