Šplhal by som sa do vŕšku s názvom Svet

Marián Labuda si v sobotu, počas posledného dňa 15. ročníka medzinárodného filmového festivalu Artfilm, prevezme cenu Hercova misia. Denníku Pravda poskytol rozhovor.

30.06.2007 03:58
debata

Začínajúci herci to majú ťažké, pretože sa chcú a potrebujú presadiť. Aké to je u vyzretého herca, ktorý si užíva ceny a všeobecné uznanie?
Čo by za to dali mnohí starší, vyzretejší herci, keby mohli byť na začiatku kariéry. Naša kariéra bola na začiatku tzv. bezperspektívna, svet bol uzavretý za Železnou oponou, z cudzích jazykov mala význam akurát ruština. Vtedy sme si to možno neuvedomovali, ale naša kariéra bola daná a nemenná. Súčasní mladí herci však môžu vďaka svojej energii a priebojnosti niečo dosiahnuť, objavovať a uplatniť sa v celom umeleckom svete. Keď zvládnu jazyky, môžu sa zúčastniť na kastingoch kdekoľvek. Je to veľký rozdiel. A ja by som všetky ocenenia menil za tieto možnosti. Vyskúšal by som si začiatky a šplhal sa do toho vŕška, ktorý sa volá Svet. Budem parafrázovať Štefánika, keď poviem, že som sa prebil, lebo som sa prebiť chcel. A to je rada pre mladých. Nedať sa odradiť. Ani súčasnou situáciou a vzťahom ľudí ku kultúre. Ľudia sa síce bijú do pŕs, že sú Slováci, ale bez okolkov si radi pozrú český film. Potom im ten slovenský ani nechýba.

V čom je teda problém – v postoji bežných ľudí ku kultúre alebo v postoji štátnych inštitúcií?
Politici reagujú na tlak občanov – voličov. Lenže na Slovensku necítiť tlak verejnosti, že chce slovenské filmy, aby to tu nevyzeralo ako kedysi na konci správ – …a teraz krátko z kultúry. Slovenským divákom stačia nadabované filmy zo zahraničia alebo sa uspokoja s filmami pre pamätníkov a budú žiť vo falošnej predstave, že slovenský film ešte žije.

Kedy bolo pre umenie ideálne obdobie?
V posledných rokoch pred pádom totality. Keď som hral Erdmanovho Samovraha alebo Emigrantov. Diváci sa chodili do divadla nadýchať, pretože vonku bola nesloboda. Prostredníctvom hry sa tešili, že ktosi môže rozprávať proti oficiálnemu režimu. V inotajoch, ale predsa. A preto boli diváci zúčastnení. V Samovrahovi som raz volal do Kremľa a mal som veľmi ostrý rozhovor. Vtedy diváci ani nedýchali. Každý chcel zavolať do Kremľa a povedať si od srdca, čo si o nich myslí.

Aké silné pocity divákom sprostredkúva súčasné umenie?
Vyjadrenie pocitov akoby dnes suplovali komentátori v novinách. Noviny však prečítate a zahodíte. Na komentár zabudnete. A práve film, keď sa vydarí, je dokumentom svojej doby. V umeleckom stvárnení, dikcii, sugescii, v tlmočení osudov a problémov ľudí, ktorí dané obdobie prežívali. Umelecké filmy považujem za najlepšiu dokumentáciu, pretože ponúkajú viacero symbolov a motivujú divákov, aby si domysleli, čo chce umelec vyjadriť. To na Slovensku chýba. A je veľká škoda, že slovenskí diváci necítia, že by ich problémy mali byť takto zdokumentované. Aj historikom by sa lepšie skúmal život v našej dobe, keby mohli vychádzať z filmov, zo živého materiálu, nie z holých faktov, uložených niekde v archívoch.

Herci sa dajú rozdeliť na tých, ktorí zvyknú poslúchať a napĺňať predstavy režiséra, a na tých, ktorí svoju postavu dotvárajú a zasahujú do príbehu. V akej skupine sa vidíte vy?
Keď sa stavia záber a už vidím, ako bude vyzerať a zároveň pri tom dostanem dobrý nápad, nedá mi, aby som ho nenavrhol. Žeby som však nejako zásadne hovoril do nakrúcania, to nie. Viem, že herec si svoju postavu musí strážiť sám, no v konečnom dôsledku je v rukách režiséra. Ten to musí vidieť celé. A keď mu poviem nejaký nápad, musí si predstaviť, či do zapadne do filmového celku. To ja nemusím. A som rád, keď to napokon režisér ,,kúpi“. Potom som spokojný a v duchu si počas premietania hovorím: Tak túto drobnosť som vymyslel ja.

Je pre spoluprácu lepšie, ak herec prekročí hranice čisto profesionálneho vzťahu s režisérom, ak sa stanú priateľmi?
V každom filmovom štábe, odsúdenom byť spolu 12 až 16 hodín denne, sa vytvoria vzťahy. Priateľské tiež, funguje tam však zároveň napätie, ako to dopadne. Aj Rudolf Hrušínský mal pri prvom filmovacom dni trému. Napriek bohatým skúsenostiam. A tréma je pocit zodpovednosti, z ktorého vzniká to napätie. Alebo sa napríklad môžete dozvedieť, že vás režisér do filmu pôvodne nechcel a presadil vás tam scenárista. To sú také drobné ľudské márnomyseľnosti, ktoré postupne vyprchávajú a po dvadsiatom dni nakrúcania už všetci ťaháme za jeden povraz. Pretože vieme, že sa navzájom potrebujeme. Maďarského režiséra Istvána Szabóa som jediný raz prichytil pri tom, ako kričí. A kričal na producenta. Pýtal som sa ho, prečo práve na neho, keď s ostatnými jedná ako v bavlnke. Povedal mi, že producent je jediný človek, ktorého už v tejto fáze nakrúcania nepotrebuje.

Je váš vzťah s Jiřím Menzlom nadštandardný?
Berie ma aj ako maskota. Pri filme Vesničko má středisková ma v postave Pávka nevidel nikto iný, len Menzel. Všetci ostatní boli proti. Keď ma predstavili Svěrákovi, smutne pokýval hlavou a povedal, že čo sa dá robiť. Dodal však, že Jirka mu hovoril, že mám dobré srdce, tak sa uvidí. A kľúč je asi v tom, že som Menzlove slová potvrdil. Aby som ho citoval: Keď niekto predpokladá, že je vo mne nejaká genialita, tak ja ju prekladám do toho, že jeden z mojich geniálnych nápadov bolo presadenie Mariána Labudu do hlavnej úlohy. Odvtedy som hral vo všetkých jeho filmoch, berie ma ako niečo pre šťastie. Lenže je to zároveň záväzné a aj keby som mal u Menzla hrať halapartníka, tak by som do toho vložil všetko.

Vo filme Vesničko má středisková ste mali výborných hereckých partnerov. V najnovšom filme Roming ste zase hrali s Bolkom Polívkom. Aká to bola skúsenosť?
Keď dostanete za partnera takého tvorivého herca, akým je Bolek Polívka, tak vás to posúva. Ľudsky aj umelecky. Trávite spolu množstvo času, hodiny čakáte na záber, takže si zo svojho života stačíte všetko porozprávať a dokonale sa spoznať. Často mám na filmovačke najradšej práve to zákulisie. Koľko tam vznikne zábavy a vzťahov. Keď som bol mladý a pozeralo sa na mňa dievča, myslel som si, že sa jej páčim. A potom vysvitlo, že je to kostymérka, ktorá musí dávať pozor na to, ako som upravený. V ktorej inej profesii pri vás stojí pekné dievča a čaká, kým si dáte dolu nohavice?

Oleg Tabakov na Artfilme povedal, že herectvo je hlavne o zábave. Súhlasíte?
Pekne sa to hovorí, ale nie je to celkom pravda. Keď máte pripravený ťažký záber, kde je 50 koní, veľký komparz a herec má zložitý text, kde nemôže spraviť chybu, lebo je to posledný záber, potom vzniká napätie. Pretože každý filmovací deň niečo stojí, a keď viete, že všetko závisí od vás, už to nie je len zábava.

debata chyba

+ Choďte sa prejsť na chvíľu do prírody, čerstvý vzduch vám urobí dobre.
Môžete mať svoj názor, len ho musíte...

+ Začnite jedávať pravidelne, docielite tak, že nebudete priberať.
V práci dosiahnete neuveriteľné veci, vek nehrá...