Višňovský: „Po kariére ma láka triatlon“

Slovenský hokejový obranca New Yorku Islanders Ľubomír Višňovský znova plný odhodlania.

Minulú sezónu by najradšej vymazal z pamäti. Otras mozgu ho pripravil nielen o väčšinu zápasov v NHL, ale aj o olympiádu a majstrovstvá sveta. **SPORT_PROFIL=585**Ľubomír Višňovský (38) **SPORT_PROFIL** sa tak nového ročníka už nevie dočkať. Rodák z Topoľčian je v skvelej kondícii a plný odhodlania si stretnutia v drese newyorských Islanders užiť naplno.

Tešíte sa na novú sezónu? "Samozrejme! Bol som pozrieť chalanov zo Slovana, ktorým sa už ročník začal. No, aj pri pohľade na nich som si uvedomil, koľko makačky ma čaká (smiech). Hokej mi ale chýbal, vlani som toho odohral minimum. Prvý mesiac bude ťažký, kým sa do toho dostanem. Rozbeh v mojich rokoch už nie je sranda. Čím dlhšie človek pauzuje, tým je to ťažšie."

V tíme "ostrovanov" sa uskutočnilo viacero zmien. Máte naštudované mená nových spoluhráčov? "Pozeral som, kto prišiel, ale program som ešte nevidel. Nech ma bolí z neho hlava až keď budem v Amerike."

Keď sme pri hlave. Vlani ste prekonali dva otrasy mozgu. Ešte stále vás niekedy bolí? "Bolí, bolí... Dá sa to vydržať, ale ak by sa to malo zhoršovať, tak môže nastať i možnosť, že skončím. Človek s týmto nič nespraví."

Čakajú vás ešte ďalšie lekárske vyšetrenia? "Pred štartom sezóny absolvujem prehliadky. Magnetickú rezonanciu, CT-čka už mám za sebou, ale tá bolesť môže prísť hocikedy. To nie je zlomenina, pri ktorej viete presný dátum konca liečby. V Amerike som chodil od doktora k doktorovi, nikto nevedel, prečo mám stále bolesti."

Kedy je to najhoršie? "Už o tom ani nechcem veľmi hovoriť. Napokon, mám to aj zakázané. Toto je naozaj také zranenie, že pokiaľ ste ho nezažili, neviete, aké to je. Mám dobré obdobia, bolesť necítim vôbec a potom aj zlé. Ale to asi každý hokejista, ktorého to postihlo. Radšej to neriešiť."

Je boj NHL proti otrasom mozgu dostatočný? "Ale čo spravia? Nemôžu predsa zakázať hráčom fyzický kontakt. To si musí ten dotyčný uvedomiť, čo robí. Členovia prvých dvoch formácií sú v pohode, no a tí z tretej a štvrtej lajny... To je ich robota. Keď má v zmluve, že za sezónu musí urobiť 120 bodyčekov, tak ich spraví. A je jedno, ako vás trafí. Ale aspoň by som skúsil takú vec, nech je ,hit´ po odohratí puku zakázaný."

V zámorí sa viacero bývalých hráčov s otrasom mozgu snaží vysúdiť milióny dolárov. Čo na to hovoríte? "Ide o dôsledok toho, ako rapídne stúpa počet otrasov. Je to hrozné. Z roka na rok je liga rýchlejšia, silnejšia a proti tvrdosti sa robí málo. Až keď príde skutočne exemplárny trest, sa možno niečo zmení. Hokej je kontaktný šport, ľudia chcú vidieť šou. Hlavne Američania. Spomeniem príklad ešte z čias LA a pôsobenia so Žigom Pálffym. Dával góly, ale to je nudné. Keď však naskočili na ľad George Parros, Ken Belanger alebo Stu Grimson, teda bitkári, bolo to o inom. Chlapci mali ice-time jednu minútu, ale pobili sa a ľudia to odmenili najväčšími ováciami. My sme sa tam naháňali celý zápas a nič, ale z nich boli diváci vo vytržení. V Amerike milujú šou, a aj o nej je NHL."

Váš klub z New Yorku má nového gólmana Jaroslava Haláka. Nájdu v ňom Islanders správnu jednotku? "Pevne v to verím. To si ale mysleli aj v St. Louis a vidíte, vymenili ho. V hokeji jeden nikdy nevie, je to biznis. Aj mne sľubovali nie raz hory-doly a potom sa ma zbavili. Jeden rok môžete byť hrdina, o pár mesiacov na to ste neželaní."

Jarova prítomnosť v kabíne vás asi teší, dlho ste už nehrali s krajanom... "Naposledy som mal vedľa seba Paľa Demitru... Takže jasné, teším sa. Už keď bol Jaro vo Washingtone a sezóna sa chýlila ku koncu, som mu nadhodil možnosť ísť k nám. Potom som to povedal aj generálnemu manažérovi Garthovi Snowovi, inak voľakedajšiemu brankárovi. A podarilo sa. (úsmev)"

Aká je vlastne organizácia Islanders? V hierarchii New Yorku totiž zaostáva za slávnejšími Rangers, dosť populárni sú navyše aj New Jersey Devils... "Long Island, kde sídlime, má dosť fanúšikov, hoci s Rangers sa to porovnávať nedá. Na celú organizáciu nemôžem povedať jedno krivé slovo. Takisto kolektív v kabíne je super. S manažérmi to býva nie raz ťažké, ale ja mám šťastie na ,Snowieho'. Poznáme sa už z hráčskych čias, čo je moja výhoda. Bavím sa s ním ako so spoluhráčmi. Od roku 2015 sa klub sťahuje do Brooklynu, kde je nová hala. Bude to veselé."

Ako v New Yorku berú derby s Rangers? "Je tam cítiť nenávisť a rivalitu. Vždy to má náboj play-off zápasov. Kvalitou, nasadením, nik si nič nedaruje. Niečo podobné som zažíval aj v Kalifornii pri dueloch Los Angeles s Anaheimom. Tu na domácej scéne mi niečo podobné pripomenuli zápasy Slovana s Levom. Škoda, že Pražania v KHL skončili. Pre fanúšikov to bola paráda."

Je nevraživosť podobná aj v tom, že sa nadáva ako u nás na Slovensku? "Diváci ani nie, to skôr na ľade. Tam si nikto nič neodpustí."

V predchádzajúcej sezóne ste si jedno derby užili aj pod holým nebom na štadióne bejzbalových Yankees... "Neopakovateľný zážitok. Pre mňa to bol vtedy prvý zápas po zranení, pamätám si, že som sa na ľade trochu hľadal. I tak som si to užíval. Bolo tam 50-tisíc ľudí. Len škoda, že sme prehrali."

Mimochodom, na bejzbale ste niekedy boli? "Nie. Mňa to veľmi nebaví. Keď, tak si to pozriem chvíľku doma v telke. Na bejzbale som bol len raz v živote."

Ako si užívate život v hlavnom meste sveta, New Yorku? "Nebývam priamo v centre, ja som na Long Islande, čo je asi hodinka vlakom. Je to rodinná oblasť, pod lesom. To mi vyhovuje. Manhattan je super na nákupy, zájdenie si do reštaurácie. Život je tam ale až príliš rušný. Ísť na prechádzku s deťmi do hluku a smradu, to nie."

V kariére ste toho dosiahli dosť, nikdy ste ale nehrali vo finále Stanleyho pohára. Drží vás pri hokeji aj tento nesplnený sen? "Keby som o tom nesníval, tak možno už ani nehrám. Chcem to zažiť, možno sa nám to podarí. Jeden nikdy nevie. V klube vedia, že sa mi končí zmluva. Ak by sme aj boli na dne a mne by sa individuálne darilo, mohli by ma vymeniť inam. Ja však pomýšľam na úspech s Islanders. Minuloročná hrôza sa hádam opakovať nebude. Treba zachytiť úvod a začať vyhrávať. Vtedy sa hrá oveľa lepšie ako s pocitom neustálych prehier. Hokej vtedy bolí dvojnásobne. Na ľade aj v duši."

Kto je vám z kabíny najbližší? "Mal som Nabbyho (ruský brankár Nabokov), ale ten už odišiel. Blízky som si s Dánom Fransom Nielsenom, či Kanaďanmi Kylom Okposom a Johnom Tavaresom. Takisto nemôžem zabudnúť na Rakúšana Michaela Grabnera. V kabíne sme super partia. Keď je treba, zájdeme na večeru, poradíme si. Hoci, Európania sú mi celkovo o niečo bližší. Americký život je niečo iné. Keď som hovoril spoluhráčom o mojom detstve, počúvali s otvorenými ústami. Bol komunizmus, v televízii vysielali tri programy, farebný televízor sme mali prvý raz, keď som mal desať rokov. Naopak, v Kanade pozerávali chlapci „Hockey night in Canada", rodina sedela pokope, urobila si pukance a sledovala hokej. Ja som mal možnosť zhliadnuť akurát raz za rok zápasy majstrovstiev sveta..."

Máte tridsaťosem rokov. Taký Jaromír Jágr stále žiari, hoci má štyridsaťdva. Teemu Selänne hrával ešte o rok dlhšie. Viete si to predstaviť aj pri vás? "(Úsmev) Hlavne musím zložiť klobúk pred týmito borcami. Majú môj obdiv. Najlepšie na tom je, že sa tam len tak nemotali a nemocú, ale stále sú to hviezdy. Keby sa mne toto pošťastilo, budem nesmierne rád. K tomu potrebujem byť zdravý. S Jardom som sa v minulej sezóne stretol, akurát prekonal ďalší rekord. Povedal som mu, ako si ho vážim. Z hernej aj ľudskej stránky. To isté platí o Teemum."

Na budúci rok sa konajú majstrovstvá sveta v Česku. Je to pre vás určité lákadlo? "Prioritou pre mňa zostáva play-off NHL. Keď to nevyjde, zbalím si veci a prídem."

Rozmýšľate už aj nad tým, čo budete robiť po hokejovej kariére? "Určite sa chcem motať pri mojom milovanom športe. Okolo ľudí, hráčov, detí, možno v Slovane. Venujem sa tomu od piatich rokov, stále ma to baví. Mám však aj iné výzvy. Chcel by som napríklad absolvovať triatlon."

Žiť teda plánujete na Slovensku? "Áno. Ak ale deti budú chcieť študovať v Amerike, pôjdem s nimi."

Fanúšikovia Slovana by vás radi videli ukončiť kariéru v belasom. Splníte im to? "Slovan je moja srdcovka, mám to tam rád. Od KHL ma odrádza cestovanie. To nie je dvoj-trojhodinový let. Tie vzdialenosti sú strašné. Ešte na to ale nemyslím."

V Rači plánujete postaviť športový areál. Čo všetko v ňom bude? "Hokejová hala, plaváreň, posilňovňa, miesto na cross-fit, či skákacie hrady pre deti. Projekt je v pokročilom štádiu. Keď podpíšem zmluvu s mestom, chcem, aby to do osemnástich mesiacov stálo. Nerátam, že na tom zarobím. Chcem skôr pomôcť, aby mali decká kde športovať."

Stihli ste ísť na dovolenku? "Bol som s rodinou, aj sám s manželkou Katkou. Koncom augusta sme ešte vybehli na štyri dni do Chorvátska. Prenajali sme si loďku, deti skákali z asi metrového mostíka do vody. Pri chytaní rýb sme ulovili dokonca jednu jedovatú. Domáci pán, čo bol s nami, ju bleskovo odštikol a pustil späť do mora. Ak by som sa jej dotkol, mohol som sa otráviť. Čítal som potom o nej v knihe. Neuveriteľné."

Ako pokračuje hokejová kariéra syna Maxima? "Teraz chodí hrávať pomenej. Zabáva sa, užíva si leto. Aj malá Lilly je zlatučká, má tri roky, stále sa usmieva. Taká, na zožratie (úsmev). Deti mi vedia dobiť baterky, ale niekedy aj vybiť. Keď však na mne zaspávajú, cítim sa úžasne."