Čo vám napadne prvé, keď počujete meno Ivan Lendl? Meno veľkého svetového tenistu. Velikána, ktorý z pozície svetovej jednotky dlhé roky kraľoval mužskému tenisu. Veľký profesionál. Svojim výkonom podriadil všetko. Podľa neho sa v neskoršej dobe menili tréningové metódy a aj prístup k športu. Zaslúži si významné miesto v histórii tenisu.
Čím bol výnimočný?
Podriadil všetko svojim úspechom. Mal veľmi pevnú vôľu, veľké odhodlanie urobiť veci, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby dosiahol cieľ. Ťažko bolo zlomiť. Disponuje veľmi silnou a odolnou povahou. Aj počas kariéry vedel upraviť svoju hru – z bláznivejších nábehov na sieť sa dostal časom do absolútnej úderovej istoty. Ťažko ste proti nemu získali bod. Mal fantastický forhend, či už z miesta, ale aj z plného behu. Na tú dobu mal tiež výborné podanie. V kritických chvíľach vedel dať eso. Mal schopnosť otočiť aj zdanlivo stratený zápas, ako vo finále Roland Garros proti Johnovi McEnroeovi, v ktorom prehrával už 0:2 na sety.
On bol Čech, vy Slovák, obaja ste hrávali špičkový tenis. Ako dobre ho poznáte?
Až tak veľmi ho nepoznám, pretože keď som ja začínal, tak on už bol top hráč. Potom sme sa párkrát stretli v zápase či na tréningu. Ale on mal vždy špeciálny program. Napriek tomu bolo medzi nami celkom dobré priateľstvo. Mal ma rád ešte ako juniora a tiež aj našich ostatných chalanov. Zaujímal sa o môj tenisový rast. Keď už sme boli súperi, tak mi to dal trošku pocítiť. Ale všetko v rámci fair play (úsmev).
Je pravda, že vám v juniorskom období pomohol aj finančne?
To by musel povedať náš vtedajší vedúci, ktorý bol s nami na turnaji Orange Bowl. Viem len, že nám poskytol nejaké financie. Mne osobne však kedysi dávno na Australian Open daroval svoje tenisky so špeciálnou úpravou na hru na tráve, na ktorej sa vtedy v Kooyongu hrávalo.
Bol medzi ostatnými hráčmi obľúbený alebo si držal odstup?
Trošku sa izoloval. Takmer vždy býval v iných hoteloch ako my ostatní. Rád mal svoje zázemie, nenechal sa otravovať novinármi a ostatnými ľuďmi. Snažil sa mať svoj pokoj. Zdalo sa mi, že mal dobrý pocit, keď ukazoval ostatným, že je na vrchole a je ťažké sa k nemu dostať.
Dvakrát ste sa prebojovali do finále grandslamového turnaja (US Open 1986 a Australian Open 1989) a prehrali v nich práve s Ivanom Lendlom. Keby ste hrali proti inému súperovi, ste dnes grandslamový šampión?
Ťažko povedať. Môj dedo hovorieval, že keby boli v riti ryby, nebolo by treba rybníky (smiech). Nad tým je zbytočné rozmýšľať. Odohrali sme proti sebe veľa krásnych a ťažkých zápasov. Raz sa mi ho podarilo zdolať, asi šesťkrát som zase prehral. Niektoré duely boli jasné, iné veľmi tesné. Po revolúcii sme si spolu zahrali aj exhibičný zápas, stretli sme sa na autogramiádach. Rád by som ho zase stretol a porozprával sa s ním.
V decembrovom rozhovore pre Pravdu vás Lendl vyzýval na exhibičný duel. Trúfli by ste si proti nemu nastúpiť?
Plánovala sa nejaká exhibícia v Prahe… Vlani by som si ešte bol trúfol. Keby to nemalo byť dlhé, tak jeden set by sme mohli odohrať. Ale musel by som sa cítiť oveľa lepšie, ako uplynulé dva týždne, keď ma zase trápi môj boľavý chrbát.
Čo by ste mu zaželali k jeho 50. narodeninám?
Hlavne, aby mu slúžilo zdravie. Myslím, že všetko ostatné má. Aby si mohol užívať všetko, čo dosiahol.