Marcel Buntaj. Spieva? Môže ohromiť.

Polyfunkčný hudobný "úkaz" menom Marcel Buntaj je vyzretý bubenícky talent, aký slovenská hudba nemala roky. Možno aj od čias pôsobenia Vlada Mallého v kapelách Soulmen, Prúdy alebo Provisorium.

22.09.2008 12:30
Marcel Buntaj Foto:
Nové CD Marcela Buntaja.
debata

Po začiatkoch, keď genetickú muzikálnu výbavu zúročoval ako hráč na klávesy a bicie nástroje rockovej, popovej a džezovej hudby, Buntaj v sebe objavil – akoby náhodou – netušené schopnosti modulovania hlasu do podoby rôznych hudobných nástrojov a nezvyčajného spievania, prípadne exhibičného "inštrumentovania hlasom“. A práve hlas sa v muzikantských kruhoch stal postupne jeho vyhľadávaným hudobným nástrojom.

Svojím osobným a osobitým štýlom má šancu aj ohromiť. Svedčí o tom jeho súčasné „vyjdenie na oficiálne svetlo“, vokálny debut, kde sa o Buntajovej jedinečnosti môže presvedčiť každý na vlastné uši.
Špecifická vokálna technika vyzerá ako prienik schopností hlasových kúzelníkov typu Bobbyho McFerrina, fyzických básnikov, ako je Moravan Petr Váša a scatujúcich džezmenov, ale aj chrliacich beatboxových špecialistov. Má možné spirituálne aj technické korene národov Afriky (Mali, Kamerun) aj centrálnej Ázie (šamani z Tuva, mnísi z Tibetu). Buntaj dokáže pracovať vo viacerých vokálnych líniách harmonického spevu, tvoriť neobvyklé pesničky a verne napodobňovať niektoré hudobné nástroje (moog, perkusie, sláčiky).

Na nahrávke sú pozoruhodné najmä skladby s africkým koloritom (Chance, The Big Door) a ich kombinácie s nástrojovými imitáciami (Mouth). Nájdeme aj vhodné kúsky pre komerčné rádiá (Melancholy, Chance), v ktorých sú zakomponované ponášky na gregoriánske chorály a slovenské trávnice. Poslucháča však môže trocha obťažovať občasná predimenzovanosť dĺžky skladieb s nekonečne opakovanými motívmi, „vyniká“ najmä remixovaná Chance. Pre dĺžku a opakovanie môže poklesnúť dlhodobá schopnosť vnímania.

Ešte zaujímavejšia ako debutový vokálny album môže byť v poradí ďalšia nahrávka, kde sa môžu rozvinúť zárodky originálneho žánru, ale najmä očakávané Buntajove pódiové prezentácie osobitého spojenia hudby a pohybového divadla s literatúrou a výtvarným umením. Takáto podoba inteligentnej smršte – originálneho raperizmu bez bľabotania a haravary, vždy s konkrétnou scénickou a textovou myšlienkou môže byť vstupom do žánru fyzického básnictva hlasových vrkočov.

debata chyba