Pittsburgh od apríla drví jedného súpera za druhým. Môžete byť ešte spokojnejší, môže to byť ešte lepšie?
Môže. Keď sa vyhrá Stanley Cup. To je najlepšie, však? (usmeje sa) Ale netreba predbiehať. Momentálne zatiaľ všetko ide ako chceme, nemôžeme sa na nič sťažovať. Ale ešte máme pred sebou veľa práce.
Kedy ste začali tušiť, že ste prišli do tímu, ktorý môže triumfovať?
Že je skvelý, som si uvedomil hneď na začiatku. Keď ma sem vo februári vymenili, pozrel som si súpisku a zbadal všetkých tých hráčov vedľa seba. A keď som odohral prvé dva zápasy, videl som, akí sú všetci rýchli. Skvelé, presne ako sa hovorí „Speed kills“ (rýchlosť zabíja). Tak sa ju snažíme využívať.
V útoku so Sidneym Crosbym hráte dokopy ani nie dva mesiace – aj vy aj on ste boli zranení. Už ste našli súhru?
Od začiatku nám išlo o čas. Nemali sme ho veľa, v základnej časti sme spolu odohrali len pár zápasov, vôbec nie dosť na to, aby sme sa zohrali. Ale od začiatku play off mám pocit, že je to v každom zápase lepšie a lepšie. Na striedačke veľa debatujeme, čo treba na ľade robiť, pomáha to.
Určil vám tréner na začiatku úlohy, alebo iba povedal: tak si s Crosbym hrajte?
Mali sme nejaký ten míting, tréner ma privítal. Ale nepovedal mi, čo je presne moja úloha. Myslím, že v klube vedeli, aký typ hráča zobrali. Nič mi nemusel nariaďovať, vlastne mi len povedal, že budem hrať so Sidom – tak nech teda vytvoríme dobrú dvojicu a dávame góly. Momentálne to robíme.
V play off ste ich ale v minulosti toľko nedávali – na gól v play off ste dokonca čakali štyri roky. Robíte tento rok niečo inak?
Nemám na to žiadne vysvetlenie. Robím to, čo vždy, nič neskúšam inak. Jednoducho strieľam na bránu a dejú sa dobré veci. A keď to tak nejde, tak sa snažím tímu pomôcť nejako inak.
Ale teraz to ide…
Proste nám to tam padá a vyhrávame. Tak sa nad tým nesnažím rozmýšľať, len sa teším, že sa to darí. Tak je to s celým tímom, keď to ide, keď všetci vedia, že sme v dobrej situácii, myslia takto: vyhrali sme prvý zápas, prečo by sme nevyhrali ďalší? A funguje to.
Do playoff ste išli ako hráč, ktorý musí dokazovať, že kritici sa mýlia. Už sa to podarilo?
Odohral som dobré play off, aj zlé. A po tých zlých sa začalo hovoriť, že sa mi na konci sezóny nedarí. Na to nemám dosah, čo ľudia hovoria. Ale teraz na to už myslieť nemusím.
Späť k tímu – vďaka čomu víťazia Penguins?
Hráme čo najagresívnejšie, veľa vpredu napádame protihráčov. A najmä každý vie, čo má robiť. Nelietame po ľade len tak. V každej päťke sú všetci na tej istej vlne. Vlastne to nie je nijaká veda.
Vravelo sa, že Pittsburgh vie len útočiť, ale zrazu dostávate aj málo gólov. Naučili ste sa, ako lákať súpera do pasce?
Skoro každý tím NHL hrá systémom defenzívnej pasce. Vieme, že obrane musíme pomáhať, koľko vládzeme. Šancí v útoku máme dostatok, vďaka talentu našich útočníkov. Tak nám ostávajú sily na bránenie. Vieme, že ich treba obetovať.
Aj Crosby vás chváli, že ste dobrý v obrane. Je to vaša nová rola?
Jednoducho sa snažím byť na ľade v takej pozícii, aby som stíhal hrať dobre aj dozadu. Vždy si hľadám také miesto. Brániť som sa trošku naučil ešte v Ottawe. Keď som prišiel do NHL, hral som len samú ofenzívu, na chodenie dozadu som si musel zvykať. Za tie roky v Ottawe som sa niečo naučil a keď som prešiel do Atlanty, začal som to využívať.
Snažíte sa hrať tak, aby o vás hovorili ako o kompletnom hokejistovi?
Na ľade na to už ani nemyslím. Tak hrám, už je to trochu inštinkt. Snažím sa čítať hru a nájsť si možnosti.
Crosby prekvapuje fintami, nečakanými prihrávkami. Nerobí to problém okrem obrancom aj spoluhráčovi?
Pravdupovediac, niekedy áno. Spočiatku som občas nevedel, čo práve chystá. Tak som sa ho vždy pýtal, čo v tej situácii chcel urobiť alebo chce, aby som na ľade robil ja. A rovnako je to aj naopak, v situácii, keď mám puk ja. Je to celé o komunikácii. Teraz ho už trochu poznám, väčšinou už tuším, čo asi chystá. Tak sa snažím vybrať si na ľade miesto, kam si myslím, že puk asi pôjde. Viem, že keď ku mne prejde, mám výbornú šancu. Dokáže nahrať presne na palicu.
Čím je jedinečný? Nápadmi, rýchlosťou, tvrdosťou?
Ťažko povedať v jednom slove. Proste je výnimočný, to by asi bolo to slovo. Je na ňom vidieť, že ho niečo robí odlišným od druhých. To isté platí o Malkinovi. Zoberie si puk a hneď vidíte, že to je iný hráč ako väčšina. Je o úroveň vyššie. Títo dvaja to potvrdzujú: sú to mladé superhviezdy.
Vravíte si – s odstupom – že vás vymenili do najtalentovanejšieho tímu, aký v NHL je?
Čo môžem povedať? Som veľmi rád, že dopadlo tak, ako to dopadlo. A že takémuto tímu môžem pomôcť ísť v play off ďalej. Je tu neuveriteľne veľa talentu. O útočníkoch sa vie, ale taká obrana, ktorá ti puk hodí do plnej jazdy a trafí pritom na hokejku – to tiež každému rýchlemu hráčovi vyhovuje.
Mali ste vo februári aspoň nejaký vplyv na to, kam vás Atlanta pošle?
Nemal. Atlanta pri výmene potrebovala do tímu dostať čo najlepších hráčov, získať čo najviac. Vyberali si podľa toho, aké ponuky z trhu dostávali. Do toho kolotoča zasahovalo viac tímov. Aj ja som si dlho myslel, že ma vymenia do Montrealu alebo Ottawy. Pár minút na to, ako sa začalo hovoriť, že by to mal byť Pittsburgh, som už bol tam. A som rád.
A to ste sezónu začali v predposlednom tíme. Napadlo vám niekedy, kam sa na konci sezóny dostanete?
Ešte tam nie sme. Už to, kam sme sa dostali, je ale skvelý pocit. Ako malý chlapec som sníval, že budem hrať o Stanley Cup…
Pomysleli ste už na finále – zrejme proti Detroitu?
Nehovoril by som pravdu, keby som tvrdil, že vôbec neviem, ako sa darí Detroitu. Ale my sme ešte stále (vo štvrtok) vo Philadelphii. A ani jedna séria nie je jednostranná – tie zápasy nie sú také jednoduché, ako vyzerá skóre. Že bolo v oboch sériách 3:0, ma trochu prekvapuje. Pred začiatkom by to určite povedal málokto.
V play off sa hráči neholia. Mali ste už niekedy takú dlhú bradu?
Ani si nepamätám. V Ottawe (s ňou bol pred piatimi rokmi takisto vo finále konferencie) som sa trošku holil (ukáže, že si nechával iba briadku). Vtedy som bradu príliš veľkú nemal. Toto je asi najdlhšia v živote. Len dúfam, že bude ešte o niečo dlhšia. (smeje sa)
Ostáva počas play off hráčovi voľný čas?
V New Yorku sme raz mali voľný deň. Najčastejšie ale po tréningu idem na hotel, na svoju izbu. Mladí chalani sa väčšinou hrajú na PlayStation, pozerajú video alebo televíziu. Ja sa skôr snažím relaxovať, alebo si idem rovno ľahnúť. Nič takého, že by som niekam chodil. Ešte tak poobede sa trošku prejdem, ale to je všetko. V podstate šetrím sily. Play off je dlhé, a chcem byť v pohode čo najdlhšie.
O Pittsburghu sa hovorí, že je to škaredé mesto. Je to tak?
Nie je to také zlé. Je to síce oceliarske mesto, ale nájdu sa tam aj pekné miesta. S priateľkom a psom sme nedávno boli v parku, urobili sme si piknik. Keď mesto ozelenie, je tam príjemne. A navyše sa oteplilo, už pár dní chodíme v kraťasoch a šlapkách
Mali ste čas sledovať majstrovstvá sveta v Halifaxe?
S bratom som bol v kontakte, stačil som si pozrieť aj pár zápasov. Nejako som si na internete našiel možnosť sledovať prenosy – nakoniec som zápasy pozeral na STV2. Tak som mohol počúvať, ako Jano Pardavý (obaja sú z Trenčína) spolukomentuje (usmeje sa). Sem – tam signál vypadával, ale obraz som mal.
Prečo podľa vás Slovensko neuspelo?
V stručnosti – prvý zápas proti Nórom bol výborným vstupom do turnaja. V druhom sme mali veľa vylúčených a doplatili sme na to. V treťom podali chalani výborný výkon, ale na ľade sa nenašiel hráč, ktorý by vedel dať rozhodujúci gól, najmä v tej päťminútovej presilovke v závere. Veľká škoda, chalani sa ale v tom zápase nemali za čo hanbiť. No a potom so Slovincami – to boli dva dosť rozdielne zápasy – prvý v réžii našich, v druhom, sa mi zdalo, že bolo vidieť – ako sa aj písalo – ten tlak na psychiku. Bol asi skutočne obrovský. Sám som bol nervózny, keď som to pozeral.