Ako ďaleko ste od chvíle, keď sa vám splní životný sen?
V podstate ešte ďaleko. Ale zdá sa, že sa to blíži (odmlčí sa).
Čo vám ešte chýba?
Jednoducho povedané: štyri víťazstvá. Vo finále to však budú veľmi, veľmi ťažké boje. Čaká nás ešte veľa roboty. Tešíme sa na ňu.
Záleží ešte na súperovi? Má zmysel hovoriť o favoritovi?
Do finále sa dostanú dve najlepšie mužstvá. Hovoriť o tom, kto by mal byť favoritom, je už veľmi zložité. Ani sa veľmi nestarám, proti komu budeme hrať. Mám síce pocit, že by bol skôr zázrak, keby Dallas proti Detroitu vyhral štyrikrát za sebou, ale možné je všetko. Uvidíme. Musíme prejsť cez každého. Ak si chceme splniť sen.
Sen o Stanley Cupe. Čo ho robí takým cenným?
Hráte oň celú sezónu a je ho strašne ťažké vyhrať. Ste spolu v tíme, skoro deväť mesiacov strávite za morom, a zrazu ste len štyri výhry od cieľa. Vyhrať ho je sen každého hráča, ktorý sa dostane k vrcholovému hokeju. Buď Stanley Cup alebo medailu s reprezentáciou. Je to môj sen, ale ešte nie splnený.
Zažili ste v hokeji niečo podobne krásne ako teraz?
Keď som v deväťdesiatom siedmom s Trenčínom vyhral titul majstra Slovenska a o rok na to, keď som ako junior v zámorí s Portlandom vyhral Memorial Cup. Získať titul, o ktorý sa hrá celý rok, je vždy neuveriteľný pocit.
Keď ste hrali o Memorial Cup, bol Peter Bondra vo finále Stanleyho pohára. Pamätáte si na to?
Áno, spomínam si, ako za Washington hrali Peter Bondra a Rišo Zedník. Vtedy som si zranil koleno, išiel som sa liečiť do Ottawy a pozeral som finále.
Dostali ste pohár pre víťaza Východnej konferencie. Dotkli ste sa ho? (podľa povery to prináša neúspech)
Mám pocit, že nikto z nás. Je to skvelý úspech ale platí – chceme väčšiu trofej.
Pred finále budete mať dlhšiu prestávku ako súper. Bude to výhoda?
Myslím, že áno. Každý z nás má na tele zopár odrenín a modrín, ale fyzicky sme na tom dobre. Nehrali sme príliš dlhé série, a máme veľa mladých hráčov. Hoci tých päť zápasov proti Philadelphii vôbec nebolo ľahkých, v tomto poslednom sme ukázali, že každý z nás je na sto percent pripravený.
Preto ste ho vyhrali rozdielom triedy 6:0?
Keď je výsledok 6:0, vyzerá to ľahké, ale začiatok nebol taký. Dobre sme však napádali a dali rýchly gól v presilovke. Po nej sme sa rozbehli. Keď už vedieme 2:0 a 3:0, ťažko nás zdolať.
Bol to najlepší zápas Pittsburghu v play off?
Azda áno. Po tej asi najhoršej prehre, štvrtkovej vo Philadelphii, sme dokázali, že sa vieme zlepšiť. Určite to pre nás bol jeden z najlepších zápasov.
A pre vás osobne? Gól, tri asistencie, viacero bodyčekov – počítali ste ich?
Vôbec netuším, koľko ich bolo. Na tento zápas som som bol taký nabudený, že som stále iba išiel po puku. Snažil som sa vyhrávať súboje, z toho to zrejme vyplynulo. Väčšinou sa však snažím byť v takej pozícii, aby som nemusel príliš lietať po ľade a rozdávať bodyčeky. To nie je celkom moja hra. Neprekáža mi, keď hrám do tela, keď ale hráte až príliš fyzicky, nemáte už energiu vyrážať dopredu.
Hráte finále, v kanadskom bodovaní play off ste s Jevgenijom Malkinom a Crosbym vysoko. Keď ste začínali sezónu v Atlante, mali ste predstavu, že sa sezóna vyvinie takto?
Predstavu… Vedel som, že ak Atlanta nezačne vyhrávať, asi tam neostanem. Aj keď mi ponúkali veľmi slušnú zmluvu, môj cieľ bol niekde inde. Chcel som sa dostať do kvalitného tímu, v ktorom mám šancu vyhrať Stanley Cup. Nakoniec sa to zomlelo tak, že Pittsburgh na mňa dal. Vedel som, že to môže dobre dopadnúť a teraz sa to potvrdzuje. Ideme do finále a máme dobrú šancu.
Do finále ste postúpili na druhý pokus – pred piatimi rokmi ste s Ottawou v predposlednom kole prehrali…
V Ottawe sme mali veľa talentu, ale tu je ho ešte viac. Sidney Crosby, Jevgenij Malkin, je až neuveriteľné, akí sú šikovní. Keď sa vrátite do čias Oilers, keď boli mladí Messier s Gretzkym, títo sú im trošku podobní. Gino (Malkin), Sid, Jordan Staal, je tu plno skvelých mladých hokejistov. Ja sa snažím pridať trochu skúseností, robiť tie drobné veci, ktoré pomôžu vyhrať.
Napríklad dávať góly.
Som len rád, že mi to ide. Keď máte takých spoluhráčov, vychádza to. A čo je ešte lepšie, všetci tí mladí hráči sú pripravení sa vrátiť, vypichnúť puk, pomôcť tímu pri bránení. Ak budeme hrať dobre v obrane, môžeme vyhrať nad každým. Všetci vedia, aký efektívny je Crosby v útoku, ale on vie aj napádať, robiť čiernu robotu vzadu. Aj akciu pred tretím gólom začal skvelý Sidneyho zákrok v obrane.
A ukončil gól, ktorý vyzeral ako nacvičený na tréningu.
Predtým, než padol, sme sa bavili o tom, čo treba robiť. Totiž, keď sme hrali v útočnej tretine, súperi nechávali trošku voľného miesta medzi kruhmi. Dohodli sme sa, že keď tam niekto z nás nakorčuľuje, budeme ho prihrávkou hľadať. Ja som predtým nahral Pascalovi (Dupuisovi), mal z toho dobrú šancu. Pred gólom som videl, že Sidney ide do rohu klziska, tak som sa tam skúsil umiestniť. Perfektne ma našiel, skúsil som strelu príklepom, vyšlo to.
Dobre ste sa dohodli.
Na drobnostiach ešte môžeme pracovať, ale už nám to ide dobre. Stále hovorím, že to je tým, koľko o hre debatujeme. Nikde inde som to v hokeji nezažil, že sa so svojím centrom stále rozprávam. Ono to ale pomáha.
V slovenskom drese si výnimočne rozumiete s Demitrom a Gáboríkom. Prospieva kamarátstvo súhre?
Keď hrám s Paľom a Mariánom, vždy to je zábava. Kamaráti z Trenčína, a vynikajúci hráči k tomu. Radosť hrať. So Sidneym je to tiež výborné… (zamyslí sa). Ťažko tú situáciu porovnať, Sidneyho som predtým nepoznal osobne.
Ste už kamaráti?
Či sme kamaráti… Keď som sem prišiel, Sid ma privítal. Teraz už máme k sebe bližšie. Zájdeme na večeru, napíšeme si občas esemesku (zasmeje sa) – keď sa to napíše do novín, vyznie to asi trochu smiešne. Povedzme, že sme kamaráti.