Ako často odpovedáte na otázku, či v Atlante zostanete?
Takmer stále. Nonstop. Je to bežné, každý hráč, ktorému beží posledný rok zo zmluvy a po sezóne bude na trhu voľný, tej otázke čelí. Veľmi si však nad tým hlavu nelámem. Ja myslím len na hokej a rokovania nechávam na agenta.
Aká je šanca, že sa s klubom dohodnete?
V Atlante sa mi páči, mužstvo sa od zápasu k zápasu zlepšuje. Začíname vyhrávať. Šance vidím ako veľmi dobré.
Dostala sa už Atlanta z najhoršieho?
Dúfajme – celé mužstvo hrá oveľa lepšie ako predtým. S novým trénerom sa zmenil nielen systém hry, ale už aj výsledky.
Sezónu však tím začal katastrofálne – šiestimi prehrami. Čím si to vysvetľujete?
Ťažko povedať jednu príčinu. Akoby ten systém, s ktorým sme do sezóny išli, rýchle odhadzovanie pukov a naháňanie sa za nimi, mužstvu nevyhovoval. Máme dosť technických hráčov, ktorí s pukom vedia čosi vymyslieť. Asi im lepšie vyhovuje, keď ho smú podržať na hokejke o čosi dlhšie.
Nový herný prejav priniesol zastupujúci tréner, generálny manažér Thrashers Don Waddel. Nie je hrať bez skutočného kouča neobvyklé?
V Amerike som to videl už viac ráz. Nie je to celkom bežné, ale stáva sa to. Náš generálny manažér je výborný chlap, vie, čo robí. Aj keď pri práci musí súčasne hľadať nového trénera, výborne s ním spolupracujú asistenti. Celý koncept práce je úplne iný ako predtým.
Body, ktoré ste stratili na začiatku, vám môžu chýbať. Čo s tým?
Iste, vieme, že začiatok bol zlý, ale hodili sme to za hlavu. Body určite chýbať môžu, ale nijako sa tým nezaťažujeme. Povedali sme si, že od zmeny trénera sa pre nás začala nová sezóna. A teraz hráme inak.
V úvode sezóny sa vám strelecky nedarilo. Ako ste sa s tým vyrovnávali?
Keď nedávate góly, nie je to nič príjemné, ale netreba sa tým nechať zraziť. Mám jedno pravidlo a toho sa stále držím: Nikdy sa necíť príliš hore, ale ani príliš dole. Keď sa nedarí, pracujem na tréningu o to viac a na ľade sa aspoň snažím hrať zodpovedne v obrane a robiť viac čiernej roboty. Kto maká, body mu postupne prídu. Času na ľade trávim dosť.
V Montreale ste neboli medzi trojicou, ktorú tréner poslal na samostatné nájazdy. Chýbala vám istota?
Niekedy hráč cíti, že by na nájazdy nemal ísť. S generálnym manažérom, teda vlastne trénerom, som sa dohodol, že by bolo lepšie pre mužstvo, ak by som bol v poradí až štvrtý. Niekedy, keď sa hráč necíti na nájazd, je lepšie, keď to radšej povie, aby tak pomohol mužstvu. Nie je to tak, že by som zrazu nechcel ísť na nájazd, len je lepšie myslieť na mužstvo. Ten ťah vyšiel, vyhrali sme.
Nevyrušuje vás aj fakt, že tréneri vám často striedajú spoluhráčov v útoku?
Momentálne je to tak. Ale dúfam, že s Iľjom Kovaľčukom a Toddom Whiteom, s ktorými som odohral väčšinu ostatných stretnutí, si zvykneme natoľko, že budeme pravidelne bodovať. Nie je príjemné, keď sa spoluhráči často striedajú, každý by radšej chcel hrať stále s rovnakými. Potom si na seba môžete zvyknúť, viete sa nájsť na ľade aj naslepo. Keď sa parťáci obmieňajú, taká súhra sa nedá dosiahnuť.
Pred časom ste zmenili aj agenta, ktorý vás v NHL zastupuje. Prečo?
To je bežná vec, nie je to potrebné veľmi rozoberať. Zažili sme spolu za desať rokov pekné chvíle, ale cítil som, že je čas na zmenu.
Atlante pomáha z krízy mladý brankár, Čech Ondřej Pavelec. Ako sa vám pozdáva?
V poslednom čase chytá vynikajúco. Je to len dvadsaťročný chalan, ale klobúk dolu pred ním. V každom zápase nás drží v hre.
Ako pomáhajú mladíkovi v tíme esá ako vy?
On je celkom pokojný, veľmi ho upokojovať či povzbudzovať nemusíme. Sám najlepšie vie, čo robiť. Keďže je Čech, trávime spolu viac času mimo ľadu, zájdeme občas na večeru. Veľa Čechov alebo Slovákov tu nemáme.
Peter Bondra uviedol, že o jeho nástupe na post generálneho manažéra reprezentácie ste vedeli vopred. Radili ste sa?
Oznámil mi svoje rozhodnutie vopred – tak trochu nepriamo. Hovorili sme o tej myšlienke, ale vtedy ešte nebol naisto dohodnutý. Na túto prácu sa určite výborne hodí.
