Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia prezentuje výber viac ako šesťdesiatich fotografií, inšpirovaných prírodou a osudmi ľudí z autorovho rodného Liptova.
„Vo vystavenej kolekcii sú väčšinou vychytávky z Martinčekovho diela. Naozaj veľké krásne ťažiskové fotografie z cyklov Ľudia v horách, Vám patrí úcta či Nezbadaný svet, teda tie najdôležitejšie a najznámejšie fotografie,“ povedal Aurel Hrabušický. Znalec Martinčekovho diela i života aj autor jeho monografie, ktorý výstavu v stredu podvečer otváral.
Dvojica starkých sedí pri nízkom stolíku. A lyžicami si naberajú z misky, ktorá na ňom stojí. Z čierneho pozadia vyťahuje svetlo tváre a ruky. Fotografia Z jednej misy je z cyklu Ľudia v horách, ktorý vznikal v rokoch 1966 až 1970. Mimochodom, hrdinovia Martinčekových fotografií neskôr ožili vo filme Dušana Hanáka Obrazy starých čias.
„Keď som fotografoval radosť, smútok alebo bolesť Liptákov, bol som bez cestovného pasu a bez víz v hociktorej krajine sveta. Lebo bolesti aj radosti sú osudom ľudí na celej zemeguli,“ spomenul pred rokmi Martin Martinček, ktorý sa rozhodol vytvoriť výtvarný slovník liptovskej krajiny. „Postupne tak vznikala nie iba fotografická, ale stále väčšmi univerzálna vizuálna encyklopédia Liptova,“ povedal Aurel Hrabušický.
Prvý fotoaparát si kúpil Martin Martinček, keď mal štrnásť. Tvorbe sa však začal sústredene venovať až v čase, keď robil v tehelni a na slepačej farme. Vo februári 1948 ho totiž zatvorili na základe falošného obvinenia do väzenia, o tri roky neskôr musel aj s manželkou Ester Šimerovou opustiť Bratislavu. Vrátil sa na rodný Liptov, aby tam objavoval tajomstvo krajiny i ľudskej duše. Objavoval a zachytával aj tváre v reze dreva, v ktorom objavoval aj iné tajomstvá.
„Keď som sa naplno začal venovať fotografii, bol som príliš starý na to, aby som mal nejaké vzory. A navyše, pán Boh mi nedal oči preto, aby som chodil slepý,“ spomenul. „Som najlepší fotograf medzi právnikmi a najlepší právnik medzi fotografmi,“ rád vtipkoval Martin Martinček. Čím bol Martin Martinček nielen na slovenskej fotografickej scéne výnimočný? „Bol systematik. Všetko, čo robil, uskutočňoval dôsledne a systematicky. V každej jeho fotografii vidieť veľmi systematické uvažovanie a dôslednosť, ktorá sa u nás tak trochu nenosí,“ vysvetlil Hrabušický. Na počesť osoby a diela Martina Martinčeka dostala jeho meno galéria na prvom poschodí Stredoeurópskeho domu fotografie. Viac ako šesť desiatok jeho fotografií však zapĺňa obe poschodia. Výstava Martina Martičeka, ktorá potrvá do 1.¤septembra, prináša more podnetov mysli aj zrazu a dotýka sa duše.
