Až teraz v úlohe kapitána. Postupu do finále sa dočkal po 12 rokoch na lavičke slovenského tímu, počas ktorých odkaučoval presne 30 stretnutí s bilanciou 21 víťazstiev – 9 prehier.
„Je to prestíž a fajn pocit, ale klobúk dolu pred hráčmi, ktorí dokázali, že majú radi tímové súťaže a vedia sa na nich dobre pripraviť. Nijaké víťazstvo sa dopredu nalinkovať nedá, najmä nie proti takým súperom, akými sú Španielsko alebo Argentína. Tento úspech patrí preto predovšetkým hráčom. Ja som im k tomu len veľmi málo pomohol,“ povedal skromne Mečíř.
Bývalý štvrtý hráč sveta a finalista dvoch grandslamových turnajov by privítal, keby sa finále hralo v kapacitne väčšom stánku, akým je Sibamac aréna NTC v Bratislave. „V NTC sme zvyknutí hrať, ale väčší štadión by nezaškodil. Už na semifinále s Argentínou to tu praskalo vo švíkoch, predal by sa zrejme aj dvojnásobný počet lístkov,“ myslí si Mečíř.
Úspešný kapitán je presvedčený, že dosah úspechu, ktorý slovenskí tenisti dosiahli, si teraz ešte ani veľmi neuvedomujú. Postarali sa oň všetci od hráčov, cez funkcionárov až po skvelých fanúšikov. „Chcem sa poďakovať nielen hráčom, ale aj celému realizačnému tímu, bez ktorého by sme takýto úspech nedosiahli,“ uzavrel Mečíř.