Až keď mu jeden z rozhodcov posunkami naznačil, že poradie je definitívne, prvý raz sa doširoka usmial. Nechcel zažiť to, čo pred štyrmi rokmi v Aténach – najskôr sa tešil zo zlata, ale po dodatočnej zmene poradia skončil druhý.
Aténsky strašiak bol taký silný?
Vyhrať olympiádu je skvelé, ale po skúsenosti z Atén som si radostné gesto po dojazde radšej odpustil. Urobil som ho v Aténach a zdá sa, že mi neprinieslo šťastie. Počkám s tým, kým nebudem mať medailu na krku. Až vtedy naozaj uverím, že je to tak. Až vtedy to asi bude definitívne (smiech).
Beriete toto víťazstvo ako satisfakciu za Atény?
Nespájal by som to. Beriem to ako ďalšie skvelé olympijské preteky a k Aténam by som sa už nevracal.
Keď ste vyhrali olympiádu v Atlante, mali ste sedemnásť. Ako prežívate rovnaký triumf po dvanástich rokoch?
Vnímanie víťazstva je trochu iné, ale radosť z neho je rovnaká. Hoci tie medaily delí dvanásť rokov, prežívam ich podobne – vyhrať olympiádu je zakaždým fantastický pocit. Keď som v Atlante prešiel cieľom, nemohol som uveriť, že som zvíťazil. Je super, že sa mi to podarilo zopakovať. Cítim sa skvele, pre toto som celý život trénoval.
Vo finále sa už všetko zdalo jasné, ale vtom ste ťukli ľahkú devätnástu bránku. Nezľakli ste sa, že prídete o zlato?
Dúfal som, že napriek ťuku sa mi podarí vyhrať. Zdalo sa mi totiž, že idem rýchlo. Snažil som sa čo najskôr dostať do cieľa a vyšlo to. V semifinále i vo finále som urobil pár chybičiek. Mal som dva ťuky a to nie je to, čo by ste chceli, aby sa vám stalo na olympiáde. Ale našťastie som bol dosť rýchly.
Na čo ste mysleli pred finále?
Snažil som sa sústrediť a premyslieť si v hlave, ako pôjdem celú trať. Potom som sa poriadne rozpádloval a rozcvičil, aby som bol pripravený. Musel som ísť naplno. Môj náskok nebol veľký a nemalo zmysel taktizovať – potreboval som rýchlu jazdu.
Prekvapilo vás, že víťaz predchádzajúcich dvoch olympiád Tony Estanguet nepostúpil ani do finále?
Tonyho považujem za jedného z najlepších pretekárov v našej kategórii. Stáva sa, že sa vám preteky nevydaria. Je škoda, že sa mu to prihodilo práve na olympiáde, na ktorej mal šancu vybojovať si tretie zlato.
Čo urobíte s miliónom, ktorý dostanete za zlato?
Vôbec neviem, ešte som nad tým nerozmýšľal.
Máte už štvrtú olympijskú medailu. Čím je pre vás táto výnimočná?
Každá je jedinečná, táto je navyše zlatá. Určite bude u mňa na tých najvyšších miestach. Medaily by som zoradil podľa farby – Peking aj Atlantu dávam na jednu úroveň.
Na čo sa teraz najviac tešíte?
Na (dcéru) Tamarku a manželku. Táto medaila patrí aj im, vybojoval som ju aj vďaka ich obrovskej podpore. Sú pre mňa nenahraditeľné. Neviem, či si Tamarka bude úplne uvedomovať, že nesiem olympijskú medailu, ale určite sa bude veľmi tešiť.