Odpoveď na otázku, prečo sa SDKÚ-DS spoločne s KDH a SMK po predložení Lisabonskej zmluvy do Národnej rady Slovenskej republiky pustila do zápasu o podobu tlačového zákona, je jednoduchá. SDKÚ-DS nemala a nemá problém s Lisabonskou zmluvou, ale s tlačovým zákonom. Sme presvedčení, že tento zákon, obmedzujúci slobodu, je v rozpore s hodnotami Lisabonskej zmluvy. SDKÚ-DS bola a zostáva stúpencom európskej spolupráce. Na rozdiel od Roberta Fica má naše európanstvo iný charakter. Robert Fico do svojho batohu naraz naložil aj schválenie Lisabonskej zmluvy, aj prijatie nedemokratického tlačového zákona. Akoby existovali dve Európy – jedna, ktorej záleží na prijatí zmluvy, a druhá, ktorá prižmuruje oči nad tým, ako sa uplatňuje v zákonoch a politike členských štátov.
Dve Európy?
Nemôžu existovať dve Európy. Jedna, hovoriaca o ochrane hodnôt, na ktorých je založená nielen naša spolupráca, ale aj naša civilizácia. A akási druhá Európa. Tá, ktorá zabúda, že pravda a lož nemôžu cestovať spoločne, že hodnoty nemožno jednou rukou chrániť a druhou dusiť. Nemôžu existovať dve Európy – jedna pre Brusel a jedna pre nás doma, na Slovensku. Nemožno zdvihnúť ruku pre zákon, ktorý šliape po slobode a tou istou rukou vzápätí zahlasovať za zmluvu, ktorá ju chráni.
Slovensko nie je bezvýznamné, ako to s obľubou opakuje Robert Fico. Slovensko je ako člen Európskej únie spolu zodpovedné za to, aký bude charakter Európy. Spor o tlačový zákon bol zápasom o charakter Európskej únie – či bude dodržiavať to, pod čo sa všetci spoločne slávnostne podpíšeme, alebo budeme tieto pravidlá a záväzky porušovať a ničiť.
Spor o tlačový zákon bol však aj zápasom o charakter našej vlasti, ktorý akoby sa opakoval. Sme svedkami revanšu starých pomerov. To, čo sa v polovici 90. rokov nepodarilo presadiť HZDS a SNS, oprášil Robert Fico ako novú kuchársku knihu. No recepty sú veľmi staré. Základom týchto receptov je hľadanie triedneho nepriateľa a servírovanie vládnej propagandy. K počiatočným triednym nepriateľom (DSS, súkromné zdravotné poisťovne, mimovládne organizácie, obchodné reťazce) pribudli aj opozícia a médiá.
Slovensko na červeno
Tlačový zákon je hanebný. Je mi ľúto, že sa pod takýto zákon svojimi hlasmi v prospech vládnej koalície pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy podpísala Strana maďarskej koalície. Lebo tomu, že bez slobodnej tlače nemôže byť Slovensko ani slobodné, ani prosperujúce, rozumejú všetci slušní ľudia – z Košíc, Nitry, Dolného Kubína, Hornej Vsi, ale aj Komárna či Kráľovského Chlmca. Všetci tí, ktorí sa obávajú, že ak sa im jedného dňa do novín hrubým perom vkradne vládna propaganda, tak nie je isté, kde sa v svojom ukrajovaní zo slobody zastaví.
Politike Roberta Fica chýba základné vybavenie, preto sa usiluje o návrat starých časov. Chce maľovať Slovensko podľa svojho obrazu – na červeno. Včera sa pokúsil nafarbiť médiá, zajtra iného "nepriateľa“ a pozajtra všetkých. Všetci vieme, proti komu sa napokon takáto politika obráti – proti občanovi.
Potrebujeme slobodnú diskusiu, aby sa Slovensko nevracalo dozadu, ale kráčalo dopredu. Slovensko je dnes silnejšie, ako bolo pred štyridsiatimi či desiatimi rokmi. Nechýbajú mu ani hodnoty, ani charakter. Čo nepotrebuje, je politika konfrontácie, hľadania nepriateľov a návratu do minulosti, ktorú sa mu s takou vervou usiluje nanútiť Robert Fico.