Z pozitívneho myslenia však nič nestratila. „Nepremýšľam nad tým čo bolo, ani nad tým, čo bude. Na nový rok sa pripravujem najlepšie, ako viem,“ vraví slovenská tenistka, ktorá v týchto dňoch zo všetkých síl zarezáva na slnečnej Floride.
Ako vyzerá vaša príprava na blížiacu sa sezónu?
Momentálne sa sústreďujem predovšetkým na naberanie kondície. Každé ráno mám polhodinový výbeh, potom nasleduje zaberačka pred tenisom, doobedný tenisový tréning. Poobede mám druhý tenisový tréning, o niečo jednoduchší – zameraný predovšetkým na podanie. Deň zakončím v posilňovni. Postupne by sa však mala príprava otočiť a herná stránka prevýši kondičnú.
Ako sa vyrovnávate s extrémnymi tréningovými porciami?
Kondičná príprava mi vôbec neprekáža. Aj keď musím priznať, že po dlhých behoch som úplne zničená. Pokojne by som ich prirovnala k peklu, len máločo je počas prípravy náročnejšie. Čo sa týka rýchlostných cvičení, tie mi nerobia žiadny problém.
Máte rána, keď sa po zazvonení budíka dlho premáhate, aby ste vstali z postele?
Keď sa zobudím po náročnom tréningu a som totálne unavená, priam rozbitá, pomyslím aj na to, že by som si rada urobila voľný deň. Nemôžem si to však dovoliť. Viem, čo je mojou úlohou, viem, čo chcem dosiahnuť. A pre splnenie cieľa musím urobiť všetko, čo je mojich silách. Skrátka, nerozmýšľam nad tým, čo bolo, ani nad tým, čo bude. Sústredím sa len na to, aby som sa čo najlepšie pripravila na novú sezónu. Chcem mať čisté svedomie sama pred sebou.
Prečo uprednostňujete v predsezónnej príprave Floridu pred domácimi podmienkami?
Nie som jediná tenistka, ktorá si v zime vyberá za miesto prípravy práve Floridu. Hlavným dôvodom je samozrejme výborné počasie, ale aj nevšedné podmienky v akadémii Chris Evertovej. Neobmedzene môžem používať kurty, posilňovňu, všetko mám prakticky na jednom mieste. Keby som bola doma, nevenovala by som sa zrejme len tenisu. Každý deň by som sadla do auta, išla do Národného tréningového centra v Bratislave, odtiaľ by som bežala opäť domov. Navyše, vždy by na mňa číhali nástrahy rozptýlenia. Kamaráti by ma ľahko stiahli na nejakú akciu, čo by nebolo dobré.
Uplynulá sezóna bola pre vás jednou z najnáročnejších – najmä po psychickej stránke. Ako by ste ju charakterizovali?
Najdôležitejšie bolo, že som takmer pol sezóny pre zranenie vynechala. Nemohla som od seba čakať úžasné výsledky. Napriek tomu som rok ukončila na 38. priečke, čo síce nie je veľká sláva, ale za daných okolností ani žiadna katastrofa. Nevravím, že som dosiahla super výsledok, ale už len samotný návrat na kurty bol nesmierne náročný. Najmä na psychiku. V hlave som totiž mala výborný vstup do sezóny, keď som sa pri obhajobe finálovej miestenky z predošlého Australian Open prebojovala do štvrťfinále. Dodalo mi to sebavedomie i chuť do ďalšej práce…
Foto: SITA/AP, Charles Krupa
A v tom prišla operácia…
Predtým som ešte uhrala štvrťfinále v Antverpách a až potom som sa na štyri mesiace mohla na tenis dívať len spred televíznej obrazovky. Spomínam si, že s trénerom Matejom Liptákom sme si už plánovali, ako zabojujeme o dobré výsledky na antuke. Osud to však zariadil inak.
Skomplikoval vám tenisový život. Urobil z vás však aj odolnejšiu Dominiku Cibulkovú?
Ten, kto si takýmto niečím neprešiel, len ťažko pochopí, o čom to je. Človek má v hlave kadečo, premýšľa o tom, či sa po návrate ešte dostane do formy, v akej bol predtým. Preto sa aj teraz teším na novú sezónu. Pred sebou mám nové výzvy, nové ciele. Verím, že ich naplním. A áno, som nielen skúsenejšia, ale aj psychicky odolnejšia ako predtým.
Myslíte ešte z času na čas na zranenie?
Práveže vôbec. Občas mi však ešte hlavou prebehne myšlienka, že keby som išla na operáciu o čosi neskôr, mohlo všetko dopadnúť inak. Dnes by som nepremýšľala nad tým, že som v rebríčku na 38. mieste, ale nad tým, že vrcholový tenis si už nikdy nezahrám a riešila by som mimotenisovú budúcnosť. Keby sa mi totiž achilovka pretrhla úplne, mohla by som zabudnúť na tenis a myslieť už akurát tak na deti. Namiesto toho som schopná drieť na tréningu štyrikrát denne a achilovka mi krásne drží.
Jeden z vašich statusov na Facebooku znie: Iba každodenná práca prinesie ovocie. Aké by ste mali zbierať v budúcej sezóne?
Chcem sa predovšetkým opäť dočkať toho krásneho pocitu po víťazstvách v náročných zápasoch, po tom, keď sa dostanem na veľkom turnaji ďaleko. Preto neustále pracujem aj na psychike. Po fyzickej stránke síce môžem byť namakaná ako Rambo, ale bez kvalitnej mentálnej prípravy sa ďalej nepohnem. Ak nebudem v pohode, prídem na kurt, urobím prvú chybu a tá ma môže definitívne zlomiť.
Z postu slovenskej jednotky vás po dlhom čase zosadila Karolína Schmiedlová. Prekvapil vás výrazný progres mladej Košičanky?
Vôbec nie. Už predtým mala veľmi dobré záblesky. V tejto sezóne sa po prvý raz presadila výraznejšie. Kaja má na tenis výbornú postavu, je fyzicky skvele pripravená. Má 21 rokov a to je správny čas na to, aby začala na seba pútať pozornosť, ak sa chce vo svetovom tenise výraznejšie presadiť. Jej napredovanie ma teší aj toho dôvodu, že naše šance na dobré výsledky v Pohári federácie sa výrazne zvyšujú. Len s dvoma kvalitnými hráčkami na úspech v tímovej súťaži môžete pomýšľať len veľmi ťažko. Preto nie je dôležité, či som slovenská jednotka alebo dvojka. Ak bude Kaja štvrtá na svete a ja piata, budem to brať všetkými desiatimi (smiech).
Je kombinácia Dominiky Cibulkovej a Karolíny Schmiedlovej dobrým základom pre návrat Slovenska do I. svetovej skupiny?
Dúfam, že áno. Z vlastnej skúsenosti však viem, že dve hráčky sú na úspech málo. Verím, že sa k nám ešte niekto pridá. Napokon, Češky nevíťazia v Pohári federácie len vďaka Kvitovej a Šafářovej. Majú aj Plíškovú či Strýcovú a práve vďaka širšiemu kádru sú také úspešné.