Stavíte stovku a vyhráte 175 Sk. Na Martikánovo zlato bol pred utorňajšími pretekmi vo Fortune aj Niké kurz 1,75:1. A ľudia na neho vkladali peniaze. Obe stávkové kancelárie na prvom pekinskom zlate pre Slovensko prerobili.
„Na Martikána stavili najmä znalci, fajnšmekri,“ vraví Marek Biely, riaditeľ stávkovej kancelárie Fortuna. „Ľudia počítali s tým, že vyhrá. A v drvivej väčšine tipovali tí, čo mu verili,“ dopĺňa bookmaker Fortuny Marián Varga. Na triumf slovenského kanoistu prijali stávky vo výške 150-tisíc korún. Na to, že skončí do 2. miesta vložili stávkari 120-tisíc a že nebude horší ako tretí ďalších stotisíc korún. „Na vodný slalom je to extrémne veľa peňazí,“ hovorí Biely.
V stávkovej kancelárii Niké vložili tipujúci na Martikánovo zlato okolo 200-tisíc korún. „Pred štyrmi rokmi na olympiáde v Aténach sa však na neho hralo viac,“ naznačí šéf stávkovej kancelárie Niké Otto Berger.
Hráči dávali na kanoistov kumšt aj desaťtisíce. „V Niké bola na zlato Martikána najväčšia vložená suma 33-tisíc korún. Výhra predstavovala 57 750 Sk. Často sa však objavoval v kombinácií na tiketoch okolo sto korún,“ približuje Berger. Vo Fortune bola najvyššia sólová stávka na triumf Martikána 20-tisíc korún.
Tipujúci veria aj ďalším vodným slalomárom. Do včerajšieho poludnia prijali vo Fortune 120-tisíc korún na to, že bratia Hochschornerovci budú mať zlato. „Ale tá suma sa ešte zvýši, oni sú väčší favoriti ako Martikán,“ vraví Varga. Kurz na ich triumf je 1,5:1. Na tiketoch často figuruje aj meno Kaliská. Na to, že si vyjazdí medailu zatiaľ prijali stávky za 60-tisíc Sk.
„Tipy na jej víťazstvo sú opatrnejšie. Predbežne je to súhrnne asi desaťtisíc korún,“ dopĺňa Varga. Ak však Kaliská vyhrá, za sto stavených korún sa dá vyhrať 330.
Otec: Zlato? Mal som to vypočítané
„Rozmýšľam, že s oslavovaním by som mal ešte polhodinku počkať,“ uškrnul sa Jozef Martikán po finále súťaže kanoistov. Narážal na olympiádu v Aténach, kde jeho synovi Michalovi vzali zlato dvadsať minút po skončení pretekov, keď rozhodcovia dodatočne prišli na dve trestné sekundy. Teraz však žiadny dodatočný trest nepadol.
V závere finále sa zdalo všetko rozhodnuté, ale po ťuku na devätnástej bránke Martikánovcom hrozila dráma. „Ťuk bol úplne zbytočný, také nerobieva. Trošku mi zatrnulo,“ priznal kouč. „Ale mal som vypočítané, že keby zopakoval čas z prvej jazdy, tak by to malo stačiť aj napriek ťuku. Matematika nepustí,“ vtipkoval.
Tvrdí, že pred finále sa so svojím synom vôbec nerozpráva. „Už roky to tak robíme. Pripravuje sa sám. Iba výnimočne príde a spýta sa na nejaký prejazd. Ale on toho vie na lodi viac ako ja, už mu dokážem radiť veľmi málo. A už to ani nepotrebuje,“ približuje Martikán senior.
Dvojnásobný olympijský víťaz začínal ako hokejista, až neskôr u neho zvíťazil vodný slalom. „Jazdenie ho bavilo. Nesnažil som sa ho do toho tlačiť, samo ho to chytilo. Musel som ho vyháňať z vody. A to je niekedy rovnaké aj teraz,“ pousmeje sa Jozef Martikán.
Sám býva z pretekov nervóznejší než syn. „Robím si scenáre, keď večer zaspávam. Hovorím si – môže skončiť aj desiaty. A snažím sa na to pripraviť.“
V utorok túto prípravu nepotreboval.
Vyhráva na najvratkejšej lodi
Zradná tretia protiprúdna bránka na finálovej trati, Michal Martikán sa akrobatickým spôsobom vtesnáva medzi žŕdky. V jednom zlomku sekundy sa musí skloniť, koľko len vládze. Chrbtom takmer leží na lodi.
„Má náskok. V technike jazdy je pred ostatnými stále vpredu,“ povie spokojne Marcel Vajda. S bratom Reném vyrába Martikánovi lode namieru odmalička. „Práve kvôli hlavičkovaniu (vyberaniu bránok akrobatickým štýlom) sme mu špeciálne upravovali sedenie. Časť lode za chrbtom má šikmejšiu ako ostatní, mohol sa preto hlbšie skloniť.“
Chrbtom nenarazil na obrubu. „Zapustili sme mu límec hlbšie, je vlastne netradične ešte nižšie ako samotná loď. Keby si dal dole špricku (zásterku), potečie mu do lode voda.“
Martikán sedí v lodi asi najnižšie zo všetkých jazdcov. „Na výške ôsmich centimetroch. Väčšina sedí na dvanástich, v jeho prípade je loď strašne labilná,“ hovorí Vajda.
„Je ale menší, môže si sadnúť nižšie. Štýlom jazdy, akrobaciou vie napodobniť kajakárov, preto sa im aj približuje v dosiahnutých časoch. Mnohých už dnes vie vytrieskať.“
Model lode, na ktorom vyhral druhé olympijské zlato, pripravovali roky. "Začali sme po minulej olympiáde, tento rok už sa loď veľmi nemenila, aby si na ňu mohol zvyknúť. Upravili sa drobnosti – odľahčovali sme špice lode a posunuli sedenie o pol centimetra dopredu.
„Chcel ho posunúť, z tréningov vedel, že v Pekingu je ťažká voda. Potreboval istotu, že mu nechytí zadok lode. Nebál sa, že by preťažil špicu, dokáže sa výborne zakláňať, naskakovať na veľké valce (vlny). Vo finále sa mu loď zapichla do vlny príliš hlboko tuším len raz.“
Pred olympiádou riešili ešte jednu technickú drobnosť – menovky na lodi. „Boli povinné. Spolu s Elenou Kaliskou ale nechceli nijaké nálepky, mená museli byť zapustené, zastriekané, prekryté. Na lodi nerád vidí aj sponzorské nálepky. Keď sa v poslednej chvíli rozhodlo, že na pádle je potrebné mať znak Slovenska, dali sme ho aspoň na vonkajšiu stranu listu. Nechce na pádle nič cítiť. Dodáva mu to pocit, že jazdí s iným materiálom ako ostatní.“