Premiérova SDKÚ, ktorá doteraz odmietala predložiť návrh zmlúv na rokovanie vlády, svoje stanovisko zverejní popoludní po rokovaní prezídia.
Hrušovský v sobotu vyhlásil, že jeho strana počká najneskôr do stredajšieho zasadnutia vlády. ,,Ak nedôjde k predloženiu a schváleniu oboch zmlúv na rokovaní vlády, KDH odíde z vládnej koalície," povedal. Predseda vlády na to zatiaľ nereagoval, aj keď Hrušovský mu svoju požiadavku podľa vlastných slov povedal už pred týždňom. ,,Vyjadríme sa v pondelok po rokovaní nášho orgánu," znela odpoveď Dzurindu, ktorý cez víkend radšej pokračoval vo svojej straníckej kampani po lyžiarskych strediskách. Stanovisko ministra zahraničných vecí a podpredsedu SDKÚ Eduarda Kukana však bolo doteraz také, že v súčasnej podobe návrh zmlúv určite nepodpíše.
V prípade, že by KDH odstúpilo z vlády, podľa Hrušovského bude automaticky nasledovať odchod jeho zástupcov z funkcií, ktoré hnutiu patria podľa koaličnej zmluvy. Znamenalo by to, že samotný predseda KDH by zložil funkciu šéfa parlamentu. Vládu by opustili jeho traja ministri, štyria štátni tajomníci, očakával by sa aj odchod nominantov KDH z ostatných verejných funkcií.
Pri presadzovaní zmlúv o výhrade svedomia, ktoré sú zakotvené vo vládnom programe, má pritom KDH v koalícii jednoznačnú podporu len u SMK. ,,Nemám informácie, že by niektorý z ministrov SMK nechcel za zmluvy hlasovať," povedal pre TASR predseda strany Béla Bugár. Ministri bez straníckej príslušnosti Jirko Malchárek, František Tóth a Rudolf Zajac zatiaľ svoj postoj neoznámili. Malchárek však v nedeľu v diskusnej relácii STV O päť minút dvanásť uviedol, že chce o obsahu zmlúv ešte diskutovať.
Aj keď zmluvy pripravilo ministerstvo spravodlivosti Daniela Lipšica (KDH), oprávnenie predložiť ich do vlády má jedine šéf diplomacie Kukan. Ak by sa tak napokon rozhodol urobiť a kabinet by aj dokumenty schválil, musí o nich ešte rozhodnúť parlament. KDH pritom odmieta zásadnejšie meniť texty návrhov s vysvetlením, že na to bolo dosť času. SDKÚ doteraz presadzovala odloženie zmlúv pre budúcu vládu.
Možným odchodom z koalície pritom KDH Dzurindovi hrozilo pri presadzovaní svojich požiadaviek aj v minulosti. V lete minulého roka dalo premiérovi rovnaké ultimátum, aby zakročil proti šéfovi ANO Pavlovi Ruskovi, ktorý nevedel vysvetliť kauzu miliónových zmeniek. O odchode z vlády kresťanskí demokrati uvažovali aj po tom, čo ministrovi školstva Martinovi Froncovi neprešiel zákon o spoplatnení vysokoškolského štúdia.
Podobný postup naznačovali aj v prípade neschválenia zmien v policajných dôchodkoch z dielne ministra vnútra Vladimíra Palka, ktoré parlament zamietol minulý týždeň. Odchod a podporu predčasných volieb KDH viac ráz spomínalo na jeseň v súvislosti s podozreniami z kupovania poslancov, nakoniec však k hrozbám nepristúpilo.