Vaša kariéra a teda aj rast Vašej osobnosti je dosť rozsiahla a rozmanitá

Je to tak. Začínal som ako vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník. Cez moju odbornosť – Svetelná technika – dostal som sa k výtvarnému umeniu a nakoniec k založeniu spoločnosti - NIKÉ s.r.o.

Začnime s Vašim pôsobením na škole

Štúdium som ukončil na Elektrotechnickej fakulte technickej univerzity v Bratislave. Bolo pre mňa vyznamenaním, keď som hneď po ukončení môjho štúdia dostal ponuku zostať na Elektrotechnickej fakulte a pracovať ako asistent na Katedre elektroenergetiky. Mojou špecializáciou bola Svetelná technika. Na tejto katedre som rástol, získal som vedeckú hodnosť kandidáta technických vied a tu som bol aj menovaný za docenta. V posledných rokoch môjho pôsobenia na katedre, pred odchodom do podnikania, stal som sa vedúcim Katedry elektroenergetiky EF STU v Bratislave.

Prácu na vysokej škole som mal nesmierne rád. Život medzi študentmi ma akoby omladzoval a hlavne ma tešilo poznanie, že niečo viem mojim študentom odovzdať. Svedkom toho je množstvo vedecko-výskumných prác, na ktorých som sa podieľal, odborné články (publikované aj v zahraničných odborných časopisoch) a samozrejme aj učebné pomôcky ako vysokoškolské skriptá a podobne.

Neodchádzalo sa Vám ťažko z vysokej školy do súkromného podnikania?

Veľmi ťažko. Bolo to v čase keď sme založili Prvú slovenskú stávkovú spoločnosť Niké s.r.o a ja som bol jej generálnym riaditeľom. Bolo jasné, že slúžiť dvom pánom som naraz nemohol. Byť vedúcim katedry na vysokej škole a okrem toho riadiť rozvíjajúcu sa firmu, to proste nie je možné fyzicky a ani organizačne zladiť. Vznikali pre mňa situácie, keď som v tom istom čase mal byť na Kolégiu dekana Elektrotechnickej fakulty a súčasne na závažnom rokovaní na Ministerstve financií. Proste musel som sa rozhodnúť. Lúčenie so školou bolo ťažké. Na druhej strane nové úlohy a vidina popasovania sa s niečím novým boli pre mňa zaujímavým lákadlom.

Ako sa pozeráte s odstupom času na naše školstvo, jeho úroveň a kvalitu?

Úroveň školstva závisí od mnohých faktorov. Jedným z nich je aj otázka udržať na škole osobnosti, dobrých pedagogických a vedeckých pracovníkov. Súvisí to s honorovaním týchto ľudí. Je škoda, že na Slovensku máme veľmi schopných učiteľov, len ich nedoceňujeme.
Za problém súvisiaci s úrovňou škôl pokladám aj ich technickú vybavenosť. Mal som možnosť ešte ako vysokoškolský učiteľ pôsobiť na nemeckých vysokých školách. Tam som videl ako boli tieto fakulty technicky vybavené. A nielen to. Oni už vtedy pochopili, že existuje spätná väzba medzi školami a praxou. Bolo a aj teraz je logické, že prax podporuje vysoké školy. Veď absolventi týchto škôl prídu v konečnom dôsledku práve do tejto praxe a túto podporu aj s úrokmi vrátia.
2
S rozvojom všeobecne súvisí aj otázka účasti Slovenska v EÚ. Ako vnímate túto problematiku?

Viem, že sú ľudia s rôznymi názormi na tento problém. Pre mňa členstvo Slovenska v EÚ je jedinou a jedinečnou možnosťou perspektívy Slovenska. Na začiatku sú určité problémy. Je to ako keď vstúpite do manželstva, v ktorom nebudú len manželské radovánky. Musíte žiť, realizovať sa. Prídu deti, treba ich zabezpečiť a podobne. Tak je to aj s EÚ. Možnosti sú, len ich treba využiť. A to nemám na mysli ľahké využívanie nejakých výhod, ale tvrdý boj o prežitie v silnej konkurencii. Robiť teda všetko preto, aby z ponúkaných možností sme vedeli čo najviac získať pre rozvoj Slovenska a našu osobnú prosperitu.

Prezraďte nám niečo o Vašich úspechoch z oblasti výtvarného umenia, teda z oblasti, v ktorej ste sa stali známym svojimi návrhmi a realizáciou svetelných platík, svetelno-technických zariadení a vlastne významných, doslova umeleckých projektov.

Ako som už uviedol, mojou odbornou špecializáciou na Elektrotechnickej fakulte bola Svetelná technika. Od nej som mal už len krôčik k riešeniu a navrhovaniu zaujímavých svetelno-technických projektov.

A tak aj pri najmenšej skromnosti môžem povedať, že som vytvoril diela, ktoré patria medzi najunikátnejšie v tejto oblasti. Stačí ak spomeniem iba niektoré z nich. Navrhoval som a spolu s mojimi priateľmi sme aj vyrobili unikátny luster v Slovenskom národnom divadle. Prvý luster na svete programovo riadený. S programom a s 2246 žiarivkami na povrchu nerezovej gule o priemere 2 m je možné vytvoriť milióny svetelných obrazcov, rôznych kombinácií v statickej a aj dynamickej podobe. Samozrejme, že sme realizovali celé osvetlenie SND v Bratislave, vrátane aj vonkajšej iluminácie.

Po Slovenskom národnom divadle som pracoval pri osvetľovaní aj ďalších divadiel - Andreja Bagara v Nitre, Novej scény v Bratislave a pod. Moju prácu môžete vidieť aj v reprezentačných priestoroch bratislavského hradu, v budove Slovenskej národnej rady, na Úrade vlády, množstve ministerstiev, slovenských zastupiteľských úradoch v zahraničí, viacerých hotelov a dokonca aj staníc METRA v Prahe. Za všetkými týmito výsledkami sa skrýva kus tvrdej práce a tvorivých nápadov. Vedomie, že všetky tieto diela slúžia ľuďom, robí ma šťastným. Potešilo ma, keď ešte nie tak dávno, dostal som ponuku, či by som nebol ochotný navrhnúť podobný luster ako je v SND v Bratislave, pre jedno čínske divadlo v Šanghaji.

Ako ste sa vlastne dostal k myšlienke súkromného podnikania?

Mojim koníčkom boli koníky. Chodil som rád na dostihy, hlavne v zahraničí. V rámci oddychu pokladal som stávkovanie za zaujímavú zábavu a svojim spôsobom aj za druh vzrušenia. Samozrejme, ak sa táto činnosť robí v medziach zábavy a relaxu a nepresiahne do nelogického hazardu.

Poznal som spôsob stávkovania na výsledky športových podujatí. Chytil som sa myšlienky ako túto podnikateľskú činnosť zmodernizovať, zaviesť do nej modernú výpočtovú techniku, moderné komunikácie, informatiku a pod.

To bola prvá myšlienka, z ktorej sa zrodila Niké s.r.o., prvá slovenská stávková spoločnosť na Slovensku. Išiel som tvrdo za svojimi plánmi a dnes je Niké jedna z najmodernejších a technicky i softvérom najdokonalejšie vybavených spoločností. Začali sme ako prví zavádzať výpočtovú techniku pri prijímaní a vyhodnocovaní stávok. Ako prvý v Európe sme prišli s tipovaním cez SMS správy mobilných telefónov, máme 270 stávkových kancelárií po celom Slovensku s online spojením a ešte množstvo iných technických noviniek. Som rád, že napríklad všetky naše výpočtové programy sú naše vlastné, vyvinuté v našom vývojovom centre.
K našej činnosti máme vybudovaný náš vlastný informačný systém. Patrí nám denník Šport, tvoríme športové stránky teletextu STV, máme vlastný týždenník a pod. Verejnosť dobre pozná Niké aj z rôznych televíznych programov, ktoré patrili v STV k najsledovanejším: Hra o Niké, Snívajte s nami, Biela-modrá-červená a pod.

Ste teda v Niké šťastný a vôbec čo pre Vás znamená šťastie?

Som. Výsledky dobre vykonanej práce robia človeka šťastným. Keď by som nič iné v Niké nedokázal, tak aj fakt, že vďaka Niké sme dali prácu skoro tisícke ľudí, robí ma šťastným.

Otázka šťastia je zložitou otázkou. Každý má na ňu svoj názor. Pre mňa šťastie je pochopiť a nájsť zmysel života. Ak žijete len zo dňa na deň a čakáte na šťastie, tak zle robíte. Vlastné ciele a ich realizácia môžu človeka spraviť šťastným. Neuznávam predstavu niektorých ľudí, že peniaze ich urobia šťastnými. Podľa mňa by mal mať človek toľko peňazí, aby mu stačili na dôstojný život, na možnosti študovať, cestovať, na úrovni bývať a spokojne žiť.

Ako sa pozeráte na podnikanie a na niektorých tzv. slovenských podnikateľov?

Podnikanie je potrebné a má dopad na celú spoločnosť. Preto aj bohatstvo, ktoré získa podnikateľ nad úroveň svojej potreby, je potrebné na rozvoj podnikania, vytvárania nových aktivít a pracovných miest.
Samozrejme, že mám na mysli čestné podnikanie, bez okrádania iných. Prechod od štátnych spoločností k súkromným, vždy vedie aj cez problémy, ktoré bývajú niekedy dosť neprehľadné a poviem priamo aj neférové. Našťastie vývoj a konkurencia dovedú všetkých podnikateľov do reálneho podnikania. Získať podnik napr. výhodnou privatizáciou, to ešte šlo. Ale čo ďalej. Firmu treba viesť, tvrdo pracovať na jej rozvoji. Až tu sa ukáže kto podnikateľ je a kto nie je.

Čo je Vašim životným krédom?

Otázka na prvý pohľad veľmi ťažká a zložitá, no v podstate veľmi jednoduchá. Aspoň pre mňa. Priznám sa, že som veriacim človekom. Pre mňa je krédom láska k Bohu a k človeku. Čo môže byť krajšie, logickejšie a najlepšie? Obe tieto prikázania sú raz priamo a raz nepriamo cez Boha nasmerované na človeka. Ak by túto filozofiu ľudia pochopili a podľa nej sa riadili, ľudstvo by sa ináč správalo. Všetko zlo, netolerantnosť, nerešpektovanie sa, bieda a ďalšie neduhy sprevádzajúce naše životy by nemuseli existovať.

Snažím sa žiť a pracovať tak, aby moji spolupracovníci a partneri vedeli, že som ich čestným partnerom, s ktorým sa oplatí spolupracovať. Poznáme pravidlo „Ži a nechaj žiť“. Je múdre, ale ja by som ho ešte doplnil o dve slová: „pomáhaj žiť“.

- mil - vk - | osobnosti.sk