sk  |  en
Štvrtok | 21.03.2019, 09:10 | meniny: Blahoslav; zajtra: Beňadik
  • | Medzinárodný deň invalidov

    Medzinárodný deň invalidov sa pripomína od roku 1960 a bol iniciovaný Medzinárodnou federáciou telesne postihnutých – invalidov práce a civilných invalidov (FIMITIC). Deň určený na poskytnutie pomoci ľuďom s telesným postihnutím a upozornenie na pracovné a sociálne problémy, ktorým títo ľudia čelia v spoločnosti.

  • | Medziárodný deň downovho syndrómu

    Svetový deň Downovho syndrómu bol vyhlásený v roku 2006 na podnet organizácií Down Syndrome International (DSI) a European Down Syndrome Association (EDSA). Dátum bol symbolicky odvodený z číslic 3 a 21 (trizómia 21. chromozómu). Cieľom je zvýšiť povedomie ľudí o tomto genetickom ochorení a zapojiť ľudí s Downovým syndrómom do spoločnosti.

  • | Medzinárodný deň bábkarstva

    Medzinárodný bábkarsky zväz - UNIMA, vyhlásený v 2002

  • | Medzinárodný deň pre odstránenie rasovej diskriminácie

    OSN, vyhlásený v 1966, pripomína sa od 1967; v ten deň 1960 polícia zmasakrovala účastníkov pokojnej demonštrácie proti apartheidu v juhoafrickom Sharpeville, zabila 69 ľudí

  • | Svetový deň lesov

    Európska poľnohospodárska konfederácia - ECA, Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo - FAO, iniciovaný v 1971

  • | Svetový deň poézie

    UNESCO, vyhlásený v 1999, oslavuje sa od 2000

  • | Svetový deň zdravého spánku

    Medzinárodná nadácia pre duševné zdravie a neurológiu - IFMHN, vyhlásený v 2001

  • | Týždeň solidarity s národmi bojujúcimi proti rasizmu a rasovej diskriminácii

    21.3.-27.3.

Pavel Traubner: O pacientov sa starám so srdcom

24.08.2005 | Prof. Traubner nepochybne patrí medzi ľudí, ktorí v živote veľa dokázali. Jeho potenciál využívajú mnohí pacienti z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Okrem medicíny sa aktívne venuje aj spoločenskému životu a pokojne by ste ho mohli stretnúť na koncerte vážnej hudby alebo v kine. V deň, kedy sme ho navštívili, sa uňho takpovediac podávala kľučka každú minútu. Aj tak nás však usadil vo svojej pracovni a venoval nám takmer hodinu zo svojho drahocenného času.

Držíte sa vo svojom živote nejakého hesla alebo motta?
Áno, ži a nechaj žiť!

Ste zrejme dosť zaneprázdnený. Ako trávite voľný čas, pokiaľ si nájdete nejakú chvíľu pre seba?
Snažím sa nájsť si voľnú chvíľu. Samozrejme, pokiaľ neslúžim alebo sa nevenujem práci dekana lekárskej fakulty, kde je veľa problémových situácií.
Veľmi ma lákajú kultúra,divadla, koncerty, hlavne preto, že veľká časť umelcov sú moji pacienti. Mám aj chatu, ale tento rok som tam bol iba raz, lebo som naozaj veľmi zaneprázdnený. Rád idem na športové podujatie, prečítam dobrú knihu,ale i odbornu literatúru. Rád sa zúčastňujem na kongresoch, pretože kongresy nie sú pre mňa kongresovou turistikou,ale tam získavam nové odborné informácie a nadväzujem významée kontakty. Rád však využijem voľné dni na pamiatky a spoznanie miesta. Teraz som bol v Osake v Japonsku. Relaxujem však aj v prostredí rodinnom, ale mám na to málo času.

Povedali ste, že radi využijete čas na spoznanie krajiny. Ktorá krajina Vás oslovila najviac a čím?
Oslovila ma Austrália, lebo sú tam milí, pekní, slušní a bezprostrední ľudia. Nečudujem sa, že tam radi ľudia žijú. Bol som aj na Taiwane, v Argentíne, v Japonsku, viackrát v Izraeli. Služobne aj súkromne. Je to obdivuhodná krajina, kde dokážu žiť vedľa seba tri náboženské skupiny. Originál Židia, originál katolíci a moslimovia a musím povedať, že sa znášajú veľmi slušne. Obdivoval som mesto Jeruzalem, ktoré je symbolikou histórie a Biblie. Lebo v skutočnosti kráčate po nej , pravou nohou po Starom zákone a ľavou po Novom zákone. To sú skutočne veci, ktoré človeka unášajú.

Spomínali ste, že si vypočuje dobrý koncert. Aká hudba je teda vášmu srdcu najbližšia?
Som hudobne všestranný, nesmierne rád mám klasiku, Beethovenna , Schumanna, ale aj Verdiho. Ale mám rád aj modernú hudbu ako Beatles, Steva Wondera aj IMT smile a pod.

Všimli sme si , že máte okolo seba veľa zaujímavých predmetov. Aký najoriginálnejší darček ste dostali?
Dostal som veľa darčekov, hlavne prasiatok. Prvé som dostal od manželky, keď som išiel na prvú atestáciu. To bolo originálne, ale neviem aký iný originálny darček. Myslím, že príchod mojich dvoch dcér na tento svet.

V súvislosti s darmi a oceneniami sa nám ponúka otázka, ktoré ocenenie si najviac vážite?
Najviac si vážim štátne vyznamenanie Pribinov kríž od prezidenta republiky a vlády SR a Dérerovu medailu, od ministra zdravotnictva. Veľmi si vážim ocenenie od SAV za angažovanie sa vo vede a vo výskume. Tiež medailu od Jána Pavla II., ktorú si nesmierne vážim a mám pre ňu špeciálne miesto.

Naša doba je špecifická informačnými technológiami. Na aké účely využívate internet?
Využívam internet hlavne na komunikáciu s celým svetom. Je pre mňa veľmi dôležitý po odbornej stránke, na odborné články, na ktoré sme kedysi čakávali pol roka alebo aj rok. Získavam najnovšie informácie, aj pre študentov, ktorí sú dnes oveľa viac jazykovo zdatnejší ako sme boli my, keď sme začínali. S jazykmi boli vždy problémy. Nemčina bola reč fašistov, angličtina reč kapitalistov, takže ruština bola jediným jazykom, ktorý sme mohli študovať. Ale aj napriek tomu ju mám veľmi rád a myslím si, že ju ovládam skutočne dobre. Opačne to však bolo s dobiehaním v angličtine a nemčine. Inak rád komunikujem cez internet a denne mailujem aj 20 –krát. Podľa mňa je internet obrovským psychickým rozvojom pre jedinca.

S komunikáciou súvisí aj mobilný telefón. Viac telefonujete alebo posielate SMS-ky?
Je to vyrovnané. Na SMS musím čakať odpoveď, keď telefonujem, tak odpoveď mám ihneď. Takže radšej telefonujem.

Ktorý moment Vám utkvel najviac v pamäti? Aká situácia v živote alebo v práci pri stykoch s pacientmi?
Pre mňa ako pre lekára je najvýznamnejšie ocenenie, keď Vám po odstránení bolesti 74-ročná babička chce pobozkať ruku.

Hovoríme o pacientoch. Ako sa staviate k novej možnosti pacientov, vyberať si lekára?
Myslím si, že je to správne. Liečba pacienta je založená nielen na excelentných liekoch, ale aj na dôvere k lekárovi. Musím povedať, že aj sebachorejší pacient, ktorý nemusí dostať najdrahšie lieky, ale verí lekárovi, ktorý ho ošetruje, tak sa vylieči skôr, ako ten menej chorý, ktorý nemá dôveru vo svojho lekára. Takže efekt liečby a aj jej ekonomika je ďaleko výhodnejšia, ak pacient dôveruje lekárovi a myslím si, že je to správne, aby sa pacienti mohli rozhodnúť ku komu chcú ísť. Môžete im pomôcť a môžete im dať i nádej, i keď som proti dávaniu falošnej nádeje. Treba ukázať, že sa o neho staráte so srdcom a nie je pre vás komerčnou záležitosťou.

V posledných rokoch je dosť často otváraná otázka eutanázie. Ako sa staviate k tomuto spoločenskému problému Vy ako lekár?
Som jednoznačne proti! Po prvé, som zo skupiny, ktorá prežila eutanáziu rozsiahlym spôsobom v období holokaustu a ja sám som unikol len o vlások, tak ako aj celá moja rodina. Som proti akejkoľvek eutanázii, či už aktívnej alebo pasívnej. Sú istí pacienti, ktorí sú nevyliečiteľne chorí, ktorí nevýslovne trpia. Tu sa dá rozmýšľať o pasívnej eutanázii, to znamená, že sa im nepredlžuje utrpenie prístrojmi a liekmi. Som absolútne proti aktívnej eutanázii, lebo nikdy nevieme, či zajtra sa nenájde liek, ktorý by mohol toho pacienta zachrániť.

Čo Vám dala a čo Vám vzala práca v medicíne?
Medicína mi dala veľmi veľa. A to aj napriek tomu, že dodnes je medicínsky pracovník ešte stále postavený na nižšom stupni spoločenského rebríčka oproti menej kvalifikovaným pracovníkom, ktorí sú aj lepšie platovo ohodnotení. Peniaze ale nie sú rozhodujúce. Rozhodujúce je to, že medicína je nádherná v tom, že poskytuje šancu pomôcť druhému. Medicína nemôže byť zisková nikdy, medicína je a aj bude stratová, okrem určitých odborov. Čo mi ubrala? Musím povedať, že človek vidí strašne veľa tragédií, autohavárie, zhubné nádory, to sú tragédie, ktoré človeka zosmutnejú. I keď vieme o diagnózach, ktoré sú nevyliečiteľné, vtedy je aj ten najschopnejší lekár bezmocný. Samozrejme mi viacej dala ako vzala. Keby som sa mal ešte raz rozhodnúť, tak idem opäť robiť medicínu, lebo je to najkrajšie poslanie.

Ako prebieha Váš typický deň?
Ráno sa prebudím a idem s našim Effraimom Traubnerom, dalmatíncom, na prechádzku. Potom prídem do práce, kde máme poradu, riešime rôzne problematiky. Robím vizitu, potom vyšetrujem konziliárne pacientov. Spracúvam agendu, či už pracoviska alebo fakulty. Ak sa chcem ešte za dňa stretnúť so svojou rodinou, tak si prácu beriem domov, kam prichádzam okolo siedmej večer. Samozrejme, venujem sa rodine, mám dve dcéry. Tam potom pokračujem až do polnoci, kedy beriem Effraima opäť na prechádzku. Zvyčajne do pol druhej v noci ešte dokončujem a okolo druhej sa ukladám spať.

Aký máte názor na projekt osobnosti.sk ?
Veľmi si to vážim, dokonca to so mnou aj konzultovali. Nemusia to byť nejaké mimoriadne osobnosti, ale stačí, aby to boli ľudia, ktorí niečo dokázali a stoja za spomienku v histórii tejto krajiny. Myslím, že je to záslužná práca a považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval na našom spoločenskom prostredi a že sa naši ľudia pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. Ja už tiež patrím k tým, čo pomaly odchádzajú. História si takýchto ľudí týmto projektom zapamätá a snáď bude vážiť a ocenovať.

- Jaroslava Milčíková & Viliam Koza - | osobnosti.sk

foto (c) 2005 Vladimír Hák

najčítanejšie aktuality

kontaktujte nás

tip na osobnost