Tento rok padla voľba na Jeremyho Ironsa. Prečo?
Nedá sa povedať, žeby v súťaži Hercova misia existovala pevná dramaturgia. Nerozhodujeme na základe štatistického sledovania počtu rolí či cien. V roku 1990 získal Jeremy Irons Oscara, okrem toho má jedenásť nominácií a dvadsaťtri ďalších cien. Dnes je už legendou a tie nemožno nepozývať. A má čas, keďže práve nenakrúca. Na Artfilme nebude prítomný len fyzicky, ale aj svojou prácou. Okrem Swanovej lásky premietneme aj americký dokument Moc bezmocných, ku ktorému načítal komentár.
Druhou hviezdou na Moste slávy bude Jaromír Hanzlík.
Dá sa povedať, že je generačným vzorom pre viacero generácií hercov. Vždy hrával prinajmenšom zaujímavých rozpoltených mladých mužov. V začiatkoch hral v komédii Slasti otce vlasti s Danielou Kolářovou, ktorá bola neskôr často jeho filmovou partnerkou. A nakrútil úžasnú sériu filmov s režisérom Jiřím Menzelom. Hanzlík je skutočne výrazná herecká osobnosť.
Boli časy, keď na Moste slávy pribudli v jeden rok aj tri, štyri nové tabuľky. Prečo tento rok len dve?
Snažili sme sa priťahovať divákov, urobiť festival príťažlivejším. Dnes je už dostatočne známy, stabilizovaný a prestížny. Dávať viac ocenení by mohlo pôsobiť ako inflácia cien. Dve tabuľky na Moste slávy je štandard.
Odovzdáte však aj ocenenie Zlatá kamera. Do Trenčianskych Teplíc si po ňu príde Věra Chytilová. Sú dôvodom ocenenia okrúhle narodeniny, ktoré oslávila začiatkom roka?
Fyzicky má osemdesiat, ale intelektuálne je na vrchole. Akoby sa tie roky v nej pretavovali do niečoho veľmi zrelého a svojrázneho. Je už trošku pokojnejšia, vyrovnanejšia a životný program naplnila aktívnymi filmami, v ktorých stále cítiť nespokojnosť so životom, so spoločnosťou, s tým, čo ju obklopuje. Súčasne si vie získať diváka, čo nie je jednoduché. Věra Chytilová je jedna z mála, čo sa vždy angažovala v prospech myšlienky. Angažovala sa formou veselohry. Je úžasné ako napríklad vo filme Dědičství aneb… hlboko prenikla do súčasnej spoločnosti. Ľudia sa na to pozerajú znova a znova v televíznych reprízach ako na komédiu a pritom je to veľmi ironický, prenikavý a silný obraz spoločnosti.
Len o dva roky mladší je od Chytilovej taliansky režisér Ettore Scola. Čo rozhodlo o tom, že aj on dostane Zlatú kameru?
Celá jeho tvorba je možno prehlušená filmom Tančiareň, ktorý bol nominovaný na Oscara, získal francúzsku filmovú cenu César aj talianskeho Donatellovho Davida. Ja však hovorím, že aj keby nenakrútil nič iné, aj tak si Zlatú kameru zaslúži. Vyjadriť bez slov pocity hrôzy nastupujúceho fašizmu! A to je len drobný detail… Koľko je v tom filme vzťahov, koľko charakterov, koľko úžasných hereckých a tanečných výkonov! Je to síce prevzaté divadelné predstavenie, ale prevzaté fantastickými filmárskymi prostriedkami. Návštevníci Artfilmu Tančiareň uvidia.
Kto získa cenu Hercova misia
Jeremy Irons
Narodil sa 19. septembra 1948 v mestečku Cowes. Chcel byť veterinárom, stal sa vynikajúcim divadelným, televíznym a filmovým hercom. Výrazne na seba upozornil vo filme Francúzova milenka (1981). Z ďalších filmov: Swanova láska, Posadnutosť, Misia, Kafka, Zvodná krása, Kupec benátsky.
Jaromír Hanzlík
Narodil sa 16. februára 1948 v Českom Tešíne. Od detstva vedel, že bude herec ako jeho otec. Mal trinásť, keď dostal prvú rolu v televíznom filme Tanková loď. Z filmov: Noc na Karlštejne, Postřižiny, Slavnosti sněženek. Hral v seriáloch Nemocnica na okraji mesta, Sanitka, Cirkus Humberto.
Kto získa cenu Zlatá kamera
Věra Chytilová
Narodila sa 2. februára 1929 v Ostrave. Pôvodne študovala architektúru, na Barrandove začínala ako klapka. Vyštudovala FAMU, absolvovala stredometrážnym filmom Strop. Z filmov. Sedmikrásky, Ovoce stromů rajských jíme, Hra o jablko, Kalamita, Kopytem sem, kopytem tam, Dědičství aneb…
Ettore Scola
Narodil sa 10. mája 1931 v talianskom Trevicu. Vyštudoval filozofiu a právo v Ríme, začínal ako karikaturista a novinár. Od roku 1947 anonymne písal scenáre, režijne debutoval v roku 1964. Z filmov: Dráma žiarlivosti, Zvláštny deň, Africké dobrodružstvo, Vášeň lásky, Rodina, Tančiareň.
