"To už bolo dávno,“ zasmeje sa spontánne. "Zo spomienok žiť nemôžem, hoci ma stále hrejú, keď si ich z času na čas oživím,“ hovorí levický rodák. Momentálne žije v kanadskom Vancouvri.
Mladí hokejisti túžia po NHL. Sníval basketbalista Petruška o NBA? "Sprvoti som až tak vysoko nevzhliadal. Keď som však s československou reprezentáciou absolvoval v roku 1987 ako osemnásťročný zájazd do USA, po návrate som si povedal, že by bolo úžasné dostať sa na nejakú americkú univerzitu a hrať v jej basketbalovom tíme. Uchvátila ma tamojšia atmosféra basketbalových stretnutí. Mal som šťastie, že som bol v takom veku, v akom sa to dalo ešte stihnúť,“ pripomína impulz, ktorý ho nasmeroval na plnenie amerického basketbalového sna.
Stihol to. V správnom čase sa ocitol na správnom mieste. Priazeň okolností si vynútil vlastnými ambíciami, nevšedným úsilím a basketbalovými kvalitami. Z Levíc si talentovaného a urasteného mladíka stiahol bratislavský Inter. V silnom tíme herne povyrástol – a v roku 1990 odišiel študovať do Kalifornie na Loyola Marymount University.
„Richard patril k silovým hráčom. Ako pivot vedel úspešne vystreliť aj spoza trojkového oblúka a zaujímavý bol aj tým, že bol ľavák. V basketbale sa dotkol výšin, dosiahol veľa,“ stručne ho charakterizoval tréner Miroslav Rehák. Petrušku viedol v československej i slovenskej reprezentácii.
**====== Raketovo k titulu ======
**
"Vyšiel mi začiatok, a tak som si postupne urobil meno. Určite zavážilo, že som veľmi dobré sezóny odohral v základnej zostave University of California Los Angeles, do ktorej tímu som prešiel z Loyoly. To mi pred turnajom nováčikov NBA v Salt Lake City zdvihlo sebavedomie. Herne sa mi vydaril, počínal som si celkom úspešne. Vedel som o záujme klubu Houston Rockets, ktorý si ma aj vybral v druhom kole draftu,“ opísal Petruška takmer raketovú cestu do NBA.
Mal svoj obľúbený klub, ktorý ho priťahoval najviac? "Bol som nesmierne šťastný, že si ma niekto vybral. Teraz už môžem povedať, že najradšej by som ostal v Los Angeles. S pivotom Vlade Divacom, ktorý sa uplatnil v NBA ako jeden z prvých Európanov v tíme Lakers, som sa pár ráz stretol. Dal mi niekoľko rád, povzbudil ma. V jednej sezóne sme sa stali súpermi – a na jej konci som zažil nezabudnuteľné oslavy titulu. Bol som členom mužstva, ktoré vyhralo NBA! Dosť dlho mi trvalo, kým som si naplno uvedomil, čo to pre mňa znamená. A nielen pre mňa,“ zdôrazňuje.
Petruška odohral za Houston jednu sezónu. Štatistiky prezrádzajú, že nastúpil v 22 zápasoch, zaznamenal 53 bodov a mal plat 150-tisíc dolárov.
Nemohol ostať v tíme, ktorý v ďalšej sezóne obhájil prvenstvo? „Vedenie malo iné plány, uprednostnilo iné typy hráčov. Vtedy dominoval v celej súťaži na poste centra Hakeem Olajuwon. Dostával som menej príležitostí. V Houstone som však prežil rozprávkovú sezónu. V ďalšej som chcel viac hrávať, nie sedieť na lavičke. Rozhodol som sa pokračovať v kariére v Európe. Mohol som síce do októbra čakať, či sa neozve iný klub NBA, no uprednostnil som istotu. Mal som niekoľko dobrých ponúk, dohodol som sa s talianskou Cagivou Varese.“
**====== Trénuje stredoškolský tím ======
**
V Európe spoznal na vlastnej skúsenosti taliansku, tureckú a španielsku najvyššiu súťaž, v niekoľkých zápasoch nastúpil aj za Slovensko. Ktorú etapu basketbalového života považuje za najúspešnejšiu? "Určite štvorročné pôsobenie vo Varese. Hrával som v kvalitnej lige, nastupoval som v základnej zostave. Mali sme mladé mužstvo, ktoré sa vyrovnalo najlepším. Vždy sme skončili v hornej polovici tabuľky, no titul sme nezískali,“ sumarizuje trojnásobný najlepší basketbalista Slovenska (1998 – 2000). Kariéru skončil pred necelými piatimi rokmi. "Boľavý chrbát mi naznačil, že stačilo,“ uviedol dôvod, prečo sa tak stalo.
Vyštudovaný ekonóm sa však s basketbalom nerozlúčil. V súčasnosti popri podnikateľských aktivitách trénuje stredoškolský tím v jednom zo satelitov Vancouvru. "Čas si delím na trénovanie a biznis. Dôvernejšie poznám basketbal, možno sa v budúcnosti prikloním viac k nemu,“ informuje.
Slovensko navštevuje raz, dva razy do roka. Prednedávnom pobudol pár dní v Bratislave. "Súviselo to s mojím biznisom, ale nerád by som to konkretizoval. Je však možné, že o krátky čas opäť prídem na Slovensko. A možno aj na dlhšie,“ podotkne.
Čo ho zavialo do Vancouvru? "Zhoda náhod v súvislosti s mojou prácou. Netvrdím, že je to natrvalo. Možno sa po čase vrátim do Európy – podobne ako som to zažil s vrcholovým basketbalom,“ hovorí otec štyriapolročných synov dvojičiek. Vyrastú z nich basketbalisti? "Pohybliví sú, vyzerá, že budú aj vysokí. Ak sa im bude basketbal páčiť, prečo nie? – súhlasí ich otec.
Siaha často po zlatom prsteni? "Občas ho nosím – pri významnejších príležitostiach. Buď pri nejakej rodinnej oslave, alebo dôležitom rokovaní. Bežne nie, nerád by som oň prišiel. Je to predsa vzácna pamiatka na celý život.“ Akú má hodnotu? ,,Finančnú približne okolo šesťtisíc dolárov, reálnu oveľa vyššiu, lebo taký prsteň nekúpiš, len vyhráš,“ prízvukuje hrdo. A pri otázke, či ho získa niekedy aj ďalší Slovák, taktne pomlčí.
**====== Zahral si aj vo filme ======
**
Richarda Petrušku mohli diváci vidieť aj v americkom filme Lanári. Premiéru mal v roku 1994. Režisér William Friedkin čerpal námet z basketbalového prostredia. „Počas pôsobenia v mužstve UCLA štáb hľadal aj v našom tíme vysokých basketbalistov pre epizódne úlohy. Prihlásil som sa – a vzali ma. Filmovanie trvalo asi päť-šesť týždňov. Natáčali nás na tréningoch, ale aj v zápasoch – pre väčšiu autenticitu. Párkrát som sa mihol na scéne, získal som zaujímavú skúsenosť,“ konštatoval vo filme ,,bezmenný" Petruška. Medzi hlavné postavy patrili basketbalové hviezdy: pivot Shaquille O'Neal (Orlando) ako Neon a jeho klubový kolega Anfernee Hardaway ako Butch.
**====== Čo dosiahol Petruška ======
**
Narodil sa 25. januára 1969 v Leviciach. Z bratislavského Interu odišiel študovať do Los Angeles. V roku 1993 ho v 2. kole draftoval klub NBA Houston Rockets. Aj s Petruškom v 12-člennej zostave sa v sezóne 1993/1994 stal šampiónom NBA. V kariére pokračoval v Európe: postupne v talianskom Varese (1994–1998), tureckom Galatasaray Istanbul (1999), so španielskou Unicajou Malaga (2000–2001) vyhral Koračov pohár, krátko pôsobil aj v španielskych tímoch Tau Ceramica Vitoria (2002) a CAI Zaragoza (2003). Reprezentoval Československo na ME 1991, trikrát ho vyhlásili za najlepšieho basketbalistu Slovenska (1998 – 2000).
