Prečo ste podčiarkli politikum hry?
Herodes sa snaží udržať ako židovský panovník. Bojuje o to, aby ho Rím uznal ako legálneho kráľa. Boj o moc je univerzálny, ťahá sa dejinami ako červená niť a nemení sa ani v súčasnosti.
Čo biblický príbeh?
Ján Krstiteľ je morálny prorok. Učil Heroda, neskôr sa proti nemu postaví – chce, aby sa správal morálne a dodržiaval zákony. Biblická rovina môže byť blízka aj súčasníkom. Tiež chceme, aby ľudia, ktorí nám vládnu, dodržiavali zákony a netvárili sa, že sú nad všetkými. Okrem morálneho apelu je tu aj duchovno. V Jánovi Krstiteľovi sa odzrkadľuje príbeh Ježiša Krista, teda zrod nového zákona a novej viery.
Čo ste ešte zdôraznili?
Rovinu rodinnej drámy. Herodes odvrhne svoju manželku a berie si Herodiadu, ktorá má dcéru Salome. Tú sa snaží získať si po stránke erotickej. A ešte je tam Herodiadin manžel, takže je to normálna rodinná dráma. Ani v dnešnej dobe nie je neobvyklé, že sa ľudia rozvádzajú, hľadajú si druhých partnerov a z toho vznikajú problémy. Niekedy aj veľké krutosti.
Aký inscenačný kľúč ste si zvolili?
Možno netradičný, ale historicky možný. Hra sa odohráva v židovskej komunite, nešli sme však do obdobia skutočného Heroda ani historicky, ani čo sa týka kostýmov. Vytvorili sme univerzálnu židovskú komunitu – aj Ján Krstiteľ je Žid – a v nej sa riešia mocenské, duchovné aj rodinné problémy. Môže to byť aj súčasné a má to v sebe aj rozmer biblického príbehu.
Prečo vytvoril Pavel Borák scénu z kníh?
Schody z kníh sú odrazom ľudskej vzdelanosti. Stále v knihách existujeme, máme pocit, že už máme načítané dejiny, ale stále riešime základné problémy moci, lásky, vzťahov, lásky, morálky, jej neprítomnosti, duchovna. Nad vzdelanosťou sveta sme, bohužiaľ, stále na začiatku. Na inscenácií je zaujímavé aj to, že okrem postavy Chuzu, ktorého hrá pamätník Dušan Tarageľ, stvárňujú všetky postavy mladí herci. Je to istým spôsobom preverenie, kam sa mladá generácia dopracovala po stránke hereckej, aj po stránke myslenia divadelného i ľudského.
