Lepšie sa predá. To je v dnešnom športe dosť dôležité. Meno, tvár a úspechy predávajú. Všetky tri atribúty dobrej predajnosti v slovenskom ženskom tenise stelesňuje práve Hantuchová.
Počas uplynulého víkendu však 24-ročná tenistka v tíme kapitána Mojmíra Mihala chýbala. Slovenky prehrali s Češkami. Väčšinou to bola nuda. Kvalitné momenty ponúkli len nedeľňajšie duely oboch jednotiek – Nicole Vaidišovej s Dominikou Cibulkovou a záverečná dramatická štvorhra.
Pozitívom bola aj slovenská dvojka Magdaléna Rybáriková, ktorá prekvapila najmä domáci tím. Potvrdila, že po vlaňajších zraneniach sa dostáva do pohody. Zdravotne i herne dobré obdobie by ju mohlo vyniesť do prvej stovky. Že tam kvalitatívne patrí, nie je pochýb. Stačilo vidieť zápasy proti Vaidišovej a najmä Petre Cetkovskej.
„Som tam, kde som. Hovoria o mne, že mám na prvú stovku. Konečne ma netrápia žiadne zdravotné problémy. Teraz musím predpovede iných dokázať na kurte,“ pragmaticky zhodnotila Rybáriková.
Dva body urobili slovenské tenistky cez českú dvojku, ktorá si už v Pálovom fedcupovom tíme možno nezahrá. Oba zápasy psychicky nezvládla.
Lídrami oboch tímov boli osemnásťročné kamarátky. Slovenky doviedla do Brna Dominika Cibulková a tam ich privítala Nicole Vaidišová. Rozdiely medzi oboma sú výrazné – výškový (22 cm), renkingový (31 miest), či dolárový (Češka zarobila o dva milióny viac než Slovenka). Aj ich herný štýl je úplne iný.
Kým Vaidišová si pomôže esom alebo víťazným úderom, Cibulková trpezlivo čaká na chybu súperky. Žiaľ, v nedeľu dosiahla česká nerváčka viac víťazných úderov ako chýb. Vyhrala vlani v Bratislave i teraz v Brne. Spoľahlivý líder tímu.
Cibulková nesklamala. Prišla. A hrala ako vedela. Vo štvorhre bola dokonca lepšia ako deblová špecialistka a bývalá svetová trojka Janette Husárová. Výkonnostne ide hore, fanúšikovia ju majú radi a detským úsmevom každého odzbrojí.
Už v utorok bude známe meno nového súpera. Podľa doterajšieho rebríčka vzíde zo štvorice Srbsko, Švajčiarsko, Kolumbia a Uzbekistan. Najhoršie by bolo Srbsko.
Hrať v tenise pobláznenom Belehrade proti Ivanovičovej s Jankovičovou by bolo neuveriteľne náročné. Zverenky Mojmíra Mihala by Švajčiarky privítali doma. Aj v ostatných dvoch prípadoch by Slovenky radšej zvolili domáce prostredie. Bola by asi nadľudská snaha získať Hantuchovú do tímu, ktorý by cestoval do Kolumbie či Uzbekistanu.
V Mihalovom tíme vládla v Brne skvelá nálada. Podľa hlasov z vnútra tímu vraj oveľa uvoľnenejšia, než keď je v ňom Hantuchová. Potešujúce zistenie – konečne sú v družstve ženy (dievčatá), ktoré si nezávidia vyššie odmeny, drahšie šaty či nos medzi očami.
Úprimné úsmevy a dobrá nálada zápasy nevyhrávajú. Ak chce myslieť slovenský fedcupový tím proti kvalitným súperom na víťazstvo, musí hrať aj Hantuchová. To vie každý. I ona. Aj preto by mala lepšie odkomunikovať dôvody neúčasti. Povedať veci narovinu. A nikto jej nebude nič vyčítať (zakomplexovaní hlupáci v internetových diskusiách nikoho netrápia).
Ide predsa o tenis. Alebo nie?