Premiér Fico: Nebolo to len rozdelenie cez politikov

Premiér Robert Fico hovorí, že Slovenská republika prežíva najťažšie obdobie od roku 2009 až doteraz kvôli hlbokej kríze.

01.01.2013 20:00 , aktualizované: 02.01.2013 08:00
Robert Fico Foto:
Premiér Robert Fico
debata (194)

Podľa neho by prvá polovica roka 2013 mala byť vyvrcholením tohto zlého obdobia. O kandidatúre na úrad prezidenta dnes neuvažuje. Rozumie, že ľudí to zaujíma, ale zisťuje, že viac ako jeho samého.

Slovenská republika oslávila 20. výročie vzniku. Zažila úspešný príbeh?
Mal som to šťastie, že som bol v parlamente a podporil som významné dokumenty, ako bola Deklarácia o zvrchovanosti a ústava. Pamätám sa, ako nám všetci predpovedali v januári 1993, že Slovensko nemôže vydržať. Dnes, ak sa máme porovnávať s Českou republikou, sme krajina, ktorá sa dostala veľmi ďaleko. Dokonca v niektorých rozmeroch, ako je zavedenie eura, ešte ďalej. Sme dobre vnímaní v zahraničí. Preto 20 rokov Slovenska je veľmi úspešný príbeh. Nechcem teraz hovoriť o ľuďoch, pretože každý môže mať subjektívny pocit, že sa mohol mať lepšie. Hovorím o štáte, či dokázal zvládnuť všetky výzvy, ktoré prináša založenie samostatného štátu.

Nepovažujete za chybu, že sa politici viac nesnažili o záchranu spoločného štátu s Čechmi?
Toto už nechajme historikom, pretože existujú rôzne hypotetické otázky. Fakt je ten, že je rok 2013 a sú tu dva samostatné štáty, ktoré majú vynikajúce vzťahy.

Bola SR dielom politikov alebo skôr vznikla z vôle občanov?
Do práce som nastúpil v roku 1986 a veľmi často som chodil do Prahy do rôznych komisií, ktoré pripravovali novelizáciu zákonov. Pociťoval som stále isté pnutie, pokiaľ išlo o Slovensko a Česko, o postavenie Prahy ako hlavného mesta či o postavenie hlavných predstaviteľov Slovenska v najvýznamnejších federálnych orgánoch. Bola tu objednávka na to, aby sa tento problém vyriešil. Keby sa nebol býval vyriešil, tak by sa nám objavil niekde inde. Prišli roky 1989 a ďalšie, ktoré priniesli predstavy ľudí o samostatnosti, preto si myslím, že to bol prirodzený proces. Nebolo to len rozdelenie cez politikov.

Prečo mnohí politici, ktorí hlasovali za ústavu či Deklaráciu o zvrchovanosti, už v politike nie sú?
Je to spojené s tým, akú politiku robili. Ich rozhodnutie hlasovať za ústavu a deklaráciu bolo veľmi správne, ale pravdepodobne zlyhali v iných oblastiach politického života. Je však zlé, ak v Národnej rade dnes už nesedí ani jeden poslanec, ktorý by hlasoval za tieto dokumenty. Sú už iba dvaja aktívni politici, ja a prezident, ktorí boli pri týchto aktoch a podporili ich. Mrzí ma, že politici, ktorí sa doslova postavili proti vzniku SR, sa dnes tvária a správajú, ako keby dobre že nie boli zakladateľmi štátu.

Možno sa obávali ďalšieho vývoja.
To sú také politické trasorítky. Vždy len kadiaľ vietor, tadiaľ plášť. Neobávali sa. Mysleli si, že keď budú proti vzniku republiky, budú oslovovať nejakú časť verejnosti. Som presvedčený, že to bolo úplne účelové a nemalo to nič spoločné s ich myslením.

Ktoré obdobie považujete za najkritickejšie v histórii SR?
Slovensko bolo na tom jeden čas veľmi zle, boli sme medzinárodne izolovaní, ale najťažšie obdobie prežívame od roku 2009 až doteraz, lebo sme v hlbokej kríze, a to najviac Slovensku škodí. Vidím, že priemysel má problémy, ale nie preto, čo hovorí milovaná opozícia, ale preto, že klesajú objednávky v EÚ.

Čiže nie obdobie poslednej Mečiarovej vlády?
Naznačil som, že Slovensko prežívalo aj obdobia, ktoré neboli príjemné. Bola medzinárodná izolácia, ale z hľadiska reálneho života ľudí sú to roky 2009 až 2013.

S novým rokom sú spojené očakávania. Ľudia sú pesimisti. Vy ste ako naladený?
Pesimistické naladenie ľudí je dané tým, s čím sú konfrontovaní. So strachom, či neprídu o robotu, s tlakom na ceny a s príbehmi, ktoré pred niekoľkými rokmi riešili ľahšie ako teraz. Ak sa k tomu ešte pridá aj mediálny obraz, nečudujem sa, že sa ľudia necítia príjemne.

Kedy teda bude lepšie?
Keď vám niekto tisíckrát denne hovorí, že je zle, zle, zle a ešte bude horšie, tak nechcite od ľudí, aby tancovali čardáš. Či bude lepšie? Nebude lepšie hneď. Táto kríza sa nedá vyriešiť na národnej, ale na európskej úrovni. Robíme všetko preto, aby prvá polovica roku 2013 bola vyvrcholením tohto veľmi zlého obdobia a nádejame sa, že druhá polovica roka bude obdobím, keď budeme svedkami vyššej priemyselnej produkcie aj hospodárskeho rastu. S tým bude spojených viacero možností riešiť aj sociálne otázky.

Čo urobíte, keď sa ozvú ďalšie nespokojné sociálne skupiny, ako to urobili učitelia?
Budem s nimi trpezlivo rokovať, nemám iné riešenie.

Nespokojní sú aj lekári a zdravotné sestry. Môžu čakať vyššie platy?
Premiérka Radičová sa správala veľmi nezodpovedne, pretože vedela, že končí a podpisovala rôzne zmenky. Bolo jej jedno, či sú na to peniaze. Sme v období, keď sme tlačení do obrovských úsporných opatrení a na druhej strane sú legitímne záujmy ľudí, aby sa mali lepšie. Bohužiaľ, tieto dva záujmy sú také protichodné, že sa nemôžu uspokojovať súčasne. Sme asi jediná krajina v EÚ, ktorá zvýšila platy učiteľom. Musím však veľmi jasne na začiatku roka povedať, že táto krajina nemá na žiadne zvyšovanie platov pre nikoho.

Ako vám opozícia nastavuje zrkadlo, vnímate jej kritiku?
Opozícia je veľmi zvláštna partia ľudí. Bez akýchkoľvek problémov dali paroplynový cyklus finančnej skupine Penta a dnes si vymyslia hocijakú hlúposť, aby nás kritizovali, keď riešime problém obnoviteľných energetických zdrojov. Bez akýchkoľvek problémov predali SPP a dnes hovoria, že majú výhrady, keď štát posilňuje svoje pozície v tomto podniku. Nechcem sa ani vracať k U.S. Steelu, bankám a ďalším inštitúciám, ktoré sa predali. Mám osobne veľký problém počúvať týchto ľudí, ktorí hovoria, ako by to malo byť. Oni predsa neprišli z inej planéty. Mali zodpovednosť a prijímali rozhodnutia, preto toto ich zrkadlo je pre mňa veľmi nedôveryhodné. A rovnako farizejská je aj ich kritika nášho, pre krajinu nevyhnutného konsolidačného úsilia, bez toho, aby predložili alternatívu. O riešeniach mlčia, lebo vedia, že ich jediným riešením by bolo zvýšenie DPH.

Veľkou témou bude jedna zdravotná poisťovňa. Má tento štát na to, aby mohol vyplatiť vlastníkov Dôvery a Unionu?
Moja otázka znie inak. Má tento štát na to, aby ho súkromné zdravotné poisťovne ošklbávali o stovky miliónov eur? Povedali sme, že chceme rozširovať aktíva štátu a považujeme za správne ísť do jednej zdravotnej poisťovne aj za cenu, že sa zbavíme iných aktív, nad ktorými nemáme kontrolu.

Ale koľko to bude vôbec stáť?
To nikto nevie, to je vec profesionálneho auditu. Tento štát si môže dovoliť zabezpečiť jednu zdravotnú poisťovňu.

Nebude vyvlastnenie protiústavné? Navyše, vlastníci nechcú poisťovne predať.
V ústave je jasne napísané, že tam, kde ide o verejný záujem, môžete takýto inštitút použiť. Potom by sa nedala postaviť ani len malá diaľnica alebo hocijaký verejný projekt. Vyvlastnenie je inštitút, ktorý poznajú v každej demokratickej krajine aj ho aplikujú.

Môžete garantovať, že pri jednej zdravotnej poisťovni bude zdravotná starostlivosť kvalitnejšia?
Môžem garantovať, že do zdravotníctva pôjde viac peňazí. Bude závisieť od manažmentu zdravotníctva, ako sa tieto peniaze použijú. Môžeme teda garantovať, že ľudia peniaze, ktoré pošlú do jednej poisťovne, skončia naspäť v zdravotníctve, a nie na účtoch majiteľov súkromných poisťovní.

Cieľom vlády je deficit verejných financií tesne pod 3 percentami HDP. Je to neprekročiteľná hranica?
Ak ju prekročíme, hrozia nám veľmi vážne sankcie zo strany EÚ. To si nemôžeme dovoliť.

Slabší výber daní a odvodov spôsobil, že rezerva 500 miliónov eur sa už roztopila. Čo budete robiť, ak poklesnú príjmy štátu, prídu vládne škrty?
Tu sa ukázalo, aký význam má byť prezieravým, lebo by sme dnes stáli pred otázkou, ako takýto výpadok nahradiť. Nejde iba o dane a odvody, ale aj o odhady hospodárskeho rastu. Ukázalo sa, že tempo v Európe je čím ďalej nižšie a bude to ťahať dole aj Slovensko. Ak by sme mali hľadať nejaké zdroje, už nemáme iné možnosti, len škrty v jednotlivých rezortoch. Ale bez toho, aby sme zvyšovali dane a dotkli sa dôchodkov či sociálnych vecí.

Firmy budú platiť vyššie dane. Bude Slovensko atraktívne pre investorov, ak v okolí sú nižšie priame dane?
Dane nie sú rozhodujúcim kritériom pre investorov. Najpodstatnejšia je pre investora cena práce. Akú mzdu musia dať ľuďom, aká je ich kvalifikácia. Dôležitá je infraštruktúra krajiny, legislatívna stabilita. Na šiestom, siedmom mieste možno nájdeme dane. Nepočul som od veľkých firiem, že by kričali kvôli zvýšeniu priamej dane z 19 na 23 percent. Je zvláštne, že kričí len opozícia.

Prečo potom rastie počet nezamestnaných?
Povedal som, že preto, lebo klesajú objednávky. Naše firmy v pozícii subdodávateľov pre veľké firmy vo svete strácajú objednávky. To je hlavný dôvod.

Nepripravovali sa firmy na účinnosť Zákonníka práce, a preto prepúšťali?
Počet nezamestnaných rástol aj v predchádzajúcom období, keď platili staré pravidlá. Je nezmyslom spájať mieru pracovnoprávnej ochrany s mierou nezamestnanosti. Takýto súvis tu nikdy nebol. Uvedomme si, že máme povinnosti voči ľuďom. Ak je im ťažké dať vyššie platy a ťažko sa bojuje s cenami, tak musíme ponúkať iné možnosti ochrany. Nemám rád tieto africké zákony, ktoré zavádzala pravicová vláda, my sme sociálni demokrati. Považoval by som za zlyhanie, keby sme Zákonník práce nevrátili do polohy, v akej bol v minulosti.

Pre Slovensko je kľúčový vývoj eurozóne. Nebrzdí rýchlosť potrebných zmien pomalosť politického rozhodovania v EÚ?
Dvadsaťsedem premiérov, dvadsaťsedem rôznych hláv a každá niečo reprezentuje a má predstavu, ako by sa mala robiť politika. Pre mňa je niekedy neuveriteľné, že začneme rokovať a vyzerá to tak, že sa nedohodneme ani na tom, koľko je na stole sviečok a zrazu sa dohodneme na dokumente, ktorý má hlavu a pätu. Sila EÚ je v tom, že 27 rozdielnych štátov dokáže prijímať také rozhodnutia, ako boli Schengen, euro alebo teraz dohoda na jednotnom bankovom dohľade. Nikto tomu neveril. Tempo je zodpovedajúce tomu, aká rozmanitá je EÚ.

Ako ďaleko ste ochotný zájsť v hĺbke európskej integrácie?
Tak ďaleko, že môže ísť aj o zásahy do postavenia štátu alebo parlamentu, ale musia byť pozitívne. Typickým príkladom je Schengen. To bol vážny zásah do suverenity, lebo zrazu nemáte hraničné priechody. Je to však pozitívne z hľadiska slobody pohybu. Nenechám sa však zatiahnuť do teoretických úvah o suverenite štátu, pretože by to dnes nebola plodná diskusia. Nikdy však nebudem súhlasiť, aby o našom rozpočte rozhodoval niekto iný ako slovenský parlament.

Čiže Spojené štáty európske Slovensku nehrozia?
Nemyslím si, že by hrozili. Ale miera integrácie musí byť hlbšia, pretože Európa potom nikdy nemôže konkurovať USA, Číne, Brazílii alebo Indii.

Keď prezident nevymenuje Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, čo urobíte?
Sadnem si s Prokurátorskou radou a začnem hovoriť o vhodných kandidátoch. Bol by som rád, keby takýto kandidát vzišiel z radov prokurátorov, aby oni prišli s nejakými návrhmi.

Opozícia avizuje, že sa obráti na Ústavný súd, keď prezident rozhodne a prokurátora nevymenuje.
Tridsať poslancov parlamentu môže nielen iniciovať mimoriadnu schôdzu, ale aj podať podanie na Ústavný súd. Ale potom nikdy nemôžeme dotiahnuť do konca proces vymenovania nového generálneho prokurátora. V tomto prípade som na strane pána prezidenta. Koná presne tak, ako má konať. Ústavný súd rozhodol o tom najpodstatnejšom, či prezident musí alebo môže menovať generálneho prokurátora. Prezident môže za nejakých podmienok odmietnuť návrh, ktorý príde z Národnej rady. Ak prezident rozhodne, nebudeme na nič čakať. Treba, aby parlament rýchlo pripravil voľby a zvolil sa nový kandidát. Generálna prokuratúra potrebuje novú metlu.

Priznávate teda problém, že prokuratúra nemala svoju hlavu?
No, ale toto nie je azda problém mojej vlády. Celý ten cirkus okolo voľby generálneho prokurátora nezvládla predchádzajúca vláda. Hľadajme človeka zvnútra prokuratúry a nerobme z toho politické hry.

Máte svojho favorita?
Nemám, ale verím, že Prokurátorská rada ho má.

Hovorí sa o Jaromírovi Čižnárovi z bratislavskej krajskej prokuratúry.
Keby som začal hovoriť všetky klebety, ktoré sa šíria o mne, zo seriózneho denníka si môžete urobiť bulvár.

S kandidátom na prezidenta Smer vyjde až o rok. Ešte nie ste rozhodnutý, či budete kandidovať?
Ja o tom dnes ani neuvažujem. Všetci vidia, že vláda bojuje každý deň s mnohými výzvami. Nedá sa prísť ráno do roboty a riešiť krízu, potom ďalšiu krízu a potom si sladko ľahnete do postele a snívate o prezidentovi. To je nezmysel.

Vidíte teraz viac ťažkostí v tom, aby ste kandidovali?
Každý, kto by chcel ísť do takéhoto súboja z pozície premiéra, je znevýhodnený. Premiér je pre každého fackovacím panákom.

Máte obavu, že by ste ako premiér neuspeli a ako by ste na to reagovali?
To sú hypotetické otázky, nepovedal som, že idem kandidovať. Opakujem, že som plne zaťažený problémami a chcem mandát, ktorý mám aj profesionálne využívať. Rozumiem, že ľudí to zaujíma, ale zisťujem, že viac ako mňa.

Zostal by Smer jednotnou a silnou stranou, keby ste odišli?
Želal by som všetkým stranám, keby mali takú vnútornú stabilitu ako Smer.

Nedávno ste sa vyjadrili, že prezident má silný mandát, ale slabé právomoci. Má Smer záujem ešte do prezidentských volieb posilniť právomoci prezidenta?
Absolútne nie. Sú podstatne dôležitejšie témy.

© Autorské práva vyhradené

194 debata chyba