Vie, o čom hovorí. „Začiatky boli ťažké,“ povzdychne si. „Niekedy som prespávala v autách, ale oco v nich strávil oveľa viac nocí. Ja som spala v penzióne, on v aute na parkovisku. Ráno vždy prišiel, urobil mi raňajky a išli sme na kopec. Šetrili sme všade, kde sa dalo,“ opisuje 23-ročná lyžiarka, ktorá si v ostatných dvoch slalomoch Svetového pohára v Špindlerovom Mlyne a v Maribore vyjazdila skvelú druhú priečku.
„Veľakrát sme šli úplne nadoraz. Nemali na to, aby sme pokryli sezónu,“ dopĺňa Timotej Zuzula. Otec aj prísny tréner. Tvrdohlavý chlap, ktorého prekážky neodradia. Človek, ktorý má výrazný podiel na úspechoch svojej dcéry. „Všetko sme robili pre to, aby sme raz boli v takejto situácii. Keď mala Veronika pätnásť, presvedčila ma, že by z nej mohla byť lyžiarka. Vyhrala vtedy skoro všetko, čo sa dalo. Potom som už do toho šiel naplno,“ vraví Zuzula.
Dcére dával postupné ciele. Ak ich splnila, dostala odmenu. „Pamätám si na prvé hodinky, po ktorých som veľmi túžila – oco mi povedal, že mi ich kúpi, keď vyhrám Trofeo Topolino. A ja som ho vyhrala. Všetko som si musela zaslúžiť, nič som nedostala zadarmo,“ spomína Zuzulová. Na vysvetlenie – preteky Trofeo Topolino su považované za neoficiálne mládežnícke majstrovstvá sveta. „Ale dakedy som jej povedal – ak zájdeš dobre, dám ti pusu,“ so smiechom sa Zuzula pokúša mierniť dcérine slová.
Slovenská slalomárka by však strastiplné lyžiarske začiatky nemenila. „Pomohli mi, aj vďaka nim som teraz dobrá. Nie som z milionárskej rodiny, nemala som všetko, na čo som sa pozrela. A som rada. Ak si veci zaslúžite, je to lepší pocit,“ dodáva.
Zuzula už dcéru lákať na hodinky nemusí. „Začala si uvedomovať, že výsledky sú zrkadlom jej práce, ktorú ľudia sledujú,“ prehodí. Po otázke, ako po rokoch tvrdej roboty a odriekania prežíva slastné obdobie úspechu, sa zatvári trochu neisto. „Neviem… Teším sa,“ odvetí.
Za Veronikinmi výsledkami vidí kouč dozrievanie a pozitívnu atmosféru, ktorú vytvárajú ľudia v tíme. Keď po nedeľňajšom slalome v Maribore rozdávala rozhovory, po očku hľadala svojho fyzioterapeuta Jozefa Kunyiho a servismana Vladimíra Kovára. Keď ich zbadala, rozbehla sa k nim a nadšene ich vystískala.
„Sme skoro ako rodina – oco, ja a oni dvaja. Trávime spolu veľa času. Vedia, aká drina je za týmito výsledkami. Vedia, že si ich zaslúžim. A oni tiež. Keď som v Špindli prišla do cieľa, plakali. Cítila som, že sú šťastní. Keď som videla ich radosť, viac som nepotrebovala,“ rozoberala Bratislavčanka. „V takej atmosfére prídu aj výsledky. Ak viete lyžovať,“ doplnil jej otec.
Vyjazdila si vyše milióna
Skvelé výsledky vo Svetovom pohári prinášajú Veronike Zuzulovej okrem bodov aj finančné prémie z dotácií pretekov. Za druhé miesto v Maribore i v Špindlerovom Mlyne dostala po 470-tisíc korún a celkovo si v tejto sezóne v šiestich slalomoch SP vyjazdila už vyše 1,2 milióna. Zlomok sumy, ktorú si šport za dlhé roky vypýtal. Lyžovanie spláca Zuzulovcom starý dlh, oni však na peniaze príliš nehľadia. „Šport nerobíme preto, aby sa nám tie peniaze vrátili. Som tréner a snažím sa to robiť najlepšie, ako viem. Nikdy som nekalkuloval, či sa mi vrátilo to, čo som dal,“ hovorí Timotej Zuzula.