Ceny sa jej „sypali k nohám“. Mala nárok aj na určité primadonstvo, ale to sa u nej našťastie nijako – ani v živote, ani v tvorbe, neprejavilo.
Pozoruhodná speváčka, skladateľka aj textárka si namiesto využívania lokálneho matadorstva a výslnia za pecou zvolila iné priority, ktoré u škodoradostných budili uštipačný údiv aj posmech. Ale Jana Kirschner po strastiplnej ceste v prostredí londýnskeho kultúrneho babylonu všetkých parádne ,,preplieskala".
Vydáva excelentnú kolekciu jedenástich anglických pesničiek, ktorá predstavuje esenciu toho najlepšieho, čo v nej driemalo a zároveň vrelo. Napokon – vyberala asi zo šesťdesiatich songov. A má ambíciu, ale najmä predpoklady, preniknúť na európsky i svetový trh. Za štyri roky skladateľsky i názorovo zvláštne pookriala, hlasový vývoj nadobudol nové rozmery, špecifický ,,drajv" i koloratúru a rozšíril portfólio výrazu. Dnes vie Jana Kirschner s prehľadom a bez násilného rešpektu zaspievať soul, blues i džez a zostať pritom absolútne svojská.
Ale filozofia nového albumu sa pohybuje viac v úsporných rovinách – s naznačenými hitmi pre viacnásobné počúvanie. Svoje svety objavuje v textoch aj originálnych notových osnovách úprimne, s pozoruhodným entuziazmom aj pokorou. Producentsky ju podporili Ross Cullum, silná a trpezlivá renesančná osobnosť, a skvostní inštrumentalisti, z ktorých jednoznačne „vyčnieva“ a Kirschnerovej hudobným freskám najviac konvenuje gitarista Robbie McIntosh. Ten spolupracoval aj s Paulom McCartneym alebo Norah Jones.
Album má jasné hity. Jedným je určite titulná pieseň Shine s podmaňujúcim refrénom a ležérnym country – rockovým obrazom. Hlasová linka v piesni Another Day má cifrované filigránske šifry a po viacnásobnom počúvaní poslucháč ocení zvláštne vyzretý pokoj i nasadenie do podoby skutočne európskeho, hoci nie hitparádového šlágru. Pozoruhodná a zároveň úsporne gospelová je romantická skladba River – akoby stvorená pre americké uši. Vrstvený chorálový vokál v Sometimes je položený na malebne znejúce organové vyhrávky á la Procol Harum s napätím, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Ray Charles. S komornou akustickou gitarou a skvelou hlasovou prácou zasa Jana Kirschner exceluje v Bride Song aj príznačnom Finally, ktoré celý album korunuje.
Ak by sme nasilu hľadali prirovnania pre lepšiu ilustráciu nahrávky a pochopenie toho, čo nám Jana Kirschner ponúka, dostaneme sa niekde do priestoru medzi Edieho Brickella, Emmylou Harrisovú a Norah Jonesovú.
A hoci klasik môže mať pri textoch výhrady, kerouakovský systém koláže a lennonovsko-simonovský skladačkový prístup so zvláštnymi metaforami je tiež zaujímavý a originálny. Často z neho vypadnú skutočne poetické perly i rýmové perličky.
V cykle možno chýba jedna-dve rýchlejšie veci. Ale tichá naliehavosť piesní Jany Kirschner určite v konkurencii súčasných hviezd nehrá druhé husle. Shine je po každej stránke platňa ,,do koča aj do voza". Na večer i na ráno.
