Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

S hrdosťou hovorím, že som Slovák, vravel americkým deťom Mikita

Keď sa objaví v chicagskej hokejovej aréne United Center, hneď púta pozornosť. "Hey Stan," mávne rukou Patrick Kane kráčajúc na ľadovú plochu. "Patrick, veľa šťastia," odvetí švihácky starý pán.

20.05.2010 05:08
Stan Mikita Foto:
Stan Mikita.
debata (8)

„Stosh!“ kričí na neho robotník z arény. Nasleduje srdečný stisk rúk. Ťažko povedať, kto je populárnejší. Či terajšie hviezdy Blackhawks alebo legendárna dvadsaťjednotka, napísali nedávno noviny Daily Herald. Stan Mikita, slovenský rodák a jedna z najslávnejších postáv zámorskej NHL, sa dnes dožíva sedemdesiatky.
Začínal v obnosených korčuliach

Občas zájde na zápas NHL, občas na besedu s deťmi. Tak ako pred troma týždňami, keď zavítal medzi žiakov základnej školy v mestečku Darien. Atmosféru stretnutia opísal magazín The Doings Weekly.

Každá z dvadsiatich tried si mohla pre hokejovú legendu pripraviť jednu otázku. Mikita oboznámil mladých fanúšikov aj o svojich hokejových začiatkoch. „Narodil som sa v roku 1940 v Českos­lovensku a do Kanady som prišiel ako osemročný so strýkom a tetou, ktorí si ma adoptovali. Anglicky som vedel jediné slovo, moje meno sa zmenilo zo Stanislava na Stanleyho. S hrdosťou hovorím, že som Slovák.“

V novej vlasti sa Mikita oboznámil s hokejom. „Keď som mal deväť rokov, strýko mi na moje nohy veľkosti päť a pol kúpil obnosené korčule. Dajte mu osem a polky – rozhodol. Vydržali mi takmer tri roky,“ zaspomínal si s úsmevom rodák z obce Sokolče, ktorú medzičasom zaplavila Liptovská Mara.

Celú kariéru v NHL zasvätil jedinému klubu – Chicagu Blackhawks. Odohral zaň 22 sezón, vrátane najslávnejšej, keď v roku 1961 získal ako prvý slovenský rodák Stanleyho pohár. Spočiatku patril k najtrestanejším hráčom NHL. „Postavou som patril k útlejším hráčom. Keď som sa pýtal spoluhráča Lindsaya, ktorý bol ešte nižší odo mňa, ako vydržal šestnásť sezón, povedal mi: Chlapče, ak chceš prežiť, udri prvý. A tak som v prvých piatich rokoch údermi nešetril… Keď som prežil päť sezón a nezabili ma, polepšil som sa,“ vysvetľoval.

Ako ohol čepeľ

Keď ho v roku 2002 v Bratislave uvádzali do Siene slávy slovenského hokeja, sršal humorom a novinárov pobavil aj historkou o tom, ako si začal ohýbať čepeľ hokejky. Mikita hovoril po slovensky: „Raz sa mi čepeľ zachytila v medzere mantinelu a ostala ohnutá. To ma sralo…Do kabíny sme mali 21 schodov, kým by som šiel po novú – na každý zápas som mal tri – bolo by po tréningu. V snahe zlomiť ju som prudko odpaľoval puky. Všimol som si, že letia rýchlejšie a majú iný zvuk. Tak som drevenú čepeľ skúsiť ohnúť silou. Pár hokejok som zlomil. Kustód mi poradil, aby som čepeľ ponoril do horúcej vody. Urobil som tak, zaťažil som ju stoličkou – a bolo.“

Spomienky na detstvo, ktoré prežil na Liptove, zhrnul do niekoľkých slov: „Pamätám sa, ako som ušiel zo školy a mama ma našla na lúke, kde som pásol kravy. A ako sme v potoku chytali raky. A jedli bryndzové halušky.“

Mikita bol na kanadskej súpiske v pamätnej sérii storočia proti Sovietskemu zväzu v roku 1972, no neodohral ani zápas. Nastúpil však o pár dní neskôr v zápase proti Československu v Prahe, kde sa Kanaďania zastavili na ceste domov z Moskvy. Zožal veľký aplauz. Po skončení hokejovej kariéry hral profesionálne golf, začal podnikať. Rodina vlastní fabriku na výrobu obalov.

Pri svojej návšteve Slovenska pred ôsmimi rokmi si našiel čas aj debatu s čitateľmi pravda.sk. Na otázku, či sa cíti byť bohatý, hokejová legenda odvetila: „Áno, pretože ešte žijem a som zdravý. Mám rodinu a osem vnúčat, čo je skvelé. A mám prácu, vďaka ktorej dostávam toľko, že môžem spokojne žiť. Kým zomriem, chcem minúť posledný dolár, ktorý mám.“

Stan Mikita

Narodil sa 22. mája 1940 v Sokolčiach ako Stanislav Guoth. V roku 1948 ho strýko Joe Mikita so ženou Annou vzali do kanadského St. Catharines, kam sa pred rokmi vysťahovali. V NHL odohral 22 sezón za Chicago Blackhawks. V 1394 zápasoch dosiahol 1467 bodov za 541 gólov a 926 asistencií, stále je najproduktívnejším hráčom v histórii klubu. Štyrikrát získal Art Ross Trophy pre najproduktívnej­šieho hráča základnej časti (1964, 1965, 1967, 1968), dvakrát sa stal najužitočnejším hráčom sezóny (Hart Memorial Trophy – 1967, 1968), dvakrát získal Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča (1967, 1968) a raz sa stal najužitočnejším hráčom NHL podľa hráčskej asociácie (Lester B. Pearson Trophy – 1976). Je v Sieni slávy NHL v Toronte i v Sieni slávy slovenského hokeja.

8 debata chyba