Smatanová: Za slovami sa mi hneď vinie melódia

Zuzana Smatanová patrí k umelcom, ktorí nič neponechávajú na náhodu. Jej piesne pútajú nielen hudbou, ale aj textami. Dá sa nad nimi premýšľať, môžu mať viac výkladov, nie sú prvoplánové. Zuzana Smatanová je spievajúca poetka, hoci ona sama svoje texty za básne nepovažuje. Nepáči sa jej však, keď spevák podceňuje text.

20.03.2011 12:00
Zuzana Smatanová - Gemini Foto:
Zuzana Smatanová
debata

Ako pracujete na texte pesničky? Považujete ten text za svojbytnú báseň?
Svoje texty som nikdy nechcela stavať do polohy zhudobnených básničiek. Báseň totiž pre mňa znamená niečo, čo nesie v sebe absolútne ticho. Človek je vtedy schopný vnímať dej, metafory, odseky, niečo nedopovedané. Báseň má pre mňa len jednu tvár, tú textovú. Zato text pesničky je väčšinou postavený tak, aby jednotlivé slová dodržali istý rytmický zákon. Ten sa musí v pesničke zachovať, aby bol výsledok harmonický. Preto si myslím, že napísať text pesničky je oveľa ťažšie, ako napísať báseň. Aj ja píšem básne, ale väčšinou vo forme voľného verša. Keď chcem napísaný text nechať iba v podobe básne, musím dať od neho rýchlo ruky preč. Za hocičím mojím napísaným sa mi totiž v hlave začne vinúť melódia. Vtedy prestáva byť pre mňa báseň básňou a stáva sa textom pre pesničku.

Má váš text hneď konečnú podobu, alebo sa vám vyvíja? Pracujete na ňom, meníte niečo po čase?
Samozrejme. Väčšinou pracujem tak, že si zapisujem myšlienky, ktoré mi počas dňa napadnú. Keď mám tvorivú chvíľku, prezerám si ich a zapísané útržky spájam do celku. Sú momenty, keď na pripravenú melódiu napíšem celú jednu slohu – vtedy kdesi vo vzduchu nastane symbióza slova a hudby a počujem akési „cvak“.

Ako to je v prípade hudobníčky – text poslúcha hudbu alebo hudba poslúcha slová?
Keď napíšem hudbu, s ktorou som spokojná, hľadám vhodné slová, aby som melódiu neobmedzila a nezmenila. Niekedy sa textu snažím vytvoriť osobitú hudobnú kulisu, ktorá význam slov vynesie do vyššieho levelu.

Máte rada poéziu? Poznáte slovenských básnikov alebo poetky? Máte čas na čítanie?
Poéziu som mala rada už ako malá. Na strednej škole som zbožňovala literatúru, takže básnikov, samozrejme, poznám a povinné čítanie som si doslova vychutnávala. Teraz mám času na čítanie menej, ale túto zimu som všetky svoje resty dohnala a prečítala som oveľa viac kníh ako kedykoľvek predtým.

Vidíte svoje texty v obrazoch? Majú ľudia, ktorí v nich vystupujú, konkrétne tváre?
Ako kedy. Sú postavy, ktoré som si vymyslela, pretože sa mi hodili do príbehu. Mám však aj texty, v ktorých sa mihnú konkrétni ľudia. Patria do môjho života, a preto mám prirodzenú potrebu vložiť ich do textu. Veľmi často vkladám do textov členov mojej rodiny. V pesničkách nenájdete konkrétne mená, ale napríklad na albume Tabletky odvahy sa mihnú moji rodičia ako „dve tabletky odvahy“… Týmto spôsobom sa moje texty stávajú pre mňa oveľa osobnejšie. Často len ja viem, o čom som písala. Ľudia mi veľmi často posielajú svoje texty, nech ich zhudobním a naspievam. Veľmi si to vážim a som poctená, že to odo mňa chcú, ale sami si neuvedomujú, že je to pre mňa do istej miery veľmi ťažké zložiť na to ich vlastné, osobné a prežité, niečo moje. Ako to tam mám prilepiť bez toho, aby som naozaj v prapodstate vedela, o čo ide? Seba v podstate vnímam ako pesničkára, ktorý sa zo svojho vlastného, prežitého chce vypísať a neskôr vyspievať.

Je ťažšie byť textárom alebo skladateľom hudby?
Obe pozície sú vo svojej podstate veľmi náročné, pokiaľ ich človek chce robiť dobre a chce sa tým živiť. Niektorí ľudia si myslia, že je to jednoduchá vec, sadnúť si, napísať pár viet, ktoré sa ako-tak rýmujú, do nich vložiť nejakú melódiu, ktorá má hlavu a asi aj pätu a už to môže byť akože hotové. Textár, ktorý píše pre skladateľa text, s ním musí veľmi úzko spolupracovať a citlivo komunikovať o spoločnom diele. A takisto naopak. Textár, ktorý píše spevákovi text, ho musí veľmi dobre poznať. Len tak môže mať spevák z textu dobrý pocit, alebo dokonca malé, klamlivé presvedčenie, že to napísal on sám. Najlepšia šablóna je vtedy, keď si spevák napíše text, aj hudbu, pretože sa pozná najlepšie. Za seba môžem povedať, že nie je oslobodzujúcejší pocit ako to, keď si po napísaní pesničky pripadám o tri kilá myšlienok ľahšia.

Ste niekedy nabitá poéziou? Čo vás inšpiruje?
Momentálne som v období, keď som nabitá poéziou. Takou tou svojou, keď chodím celý deň so zápisníkom v ruke a píšem si všetko poetické, čo mi preletí hlavou. Znova si zhromažďujem materiál na nový, piaty album, ktorý vyjde na jeseň. Inšpiruje ma život. Ponúka toho strašne veľa a ja, hoci mám len dvadsaťšesť rokov, si môžem povedať, že som zažila v živote momenty, ktoré ma posúvajú v písaní. A tiež vo vnímaní vecí, na ktoré som sa pred časom pozerala inak a teraz ich zase vidím inak, pretože dospievam. Aj ako človek, aj ako autor. Oveľa citlivejšie pristupujem k tomu, čo napíšem, pretože chcem, aby boli moje pesničky osobné. Chcem to hlavne kvôli sebe, pretože je to pre mňa forma psychohygieny a občas býva mierne strašidelné vstupovať do svojho vnútra a vyniesť na povrch niečo, čo bolo niekde hlboko skryté.

Rozumejú dnes ľudia skôr veršom v pesničke ako veršom v knihe? Akú máte skúsenosť? Vnímajú poslucháči rovnocenne aj slová piesní?
Ľudia oveľa rýchlejšie porozumejú textu v pesničke ako v knihe. Samozrejme, treba rozlišovať. Klasická pesnička, stvorená na bežné konzumovanie, chce za svoj krátky, približne trojminútový život povedať rýchly a jasný odkaz. Sú však pesničky, ktoré sú písané pre náročnejších poslucháčov. Ani zďaleka nemajú len tri minúty a text je na rozšifrovanie textárovej duše veľmi náročný. Básne sú tiež osobité. Sú jednoduché, kde je nad slnko jasnejšie, čo vám leží „na tanieri“ a sú básne plné metafor, pri ktorých ja sama občas upodozrievam básnika, že on sám netuší, kde sa zamotal. Mrzí ma však, že dnešná doba kladie väčší dôraz na hudbu ako na text. Sú ľudia, ktorí ani netušia, o čom pesnička je. Hlavne, že tam reže gitara, prípadne je tam diskotempo a ostatné je akoby nepodstatné.

Čie pesničkové texty máte rada vy?
Páči sa mi tvorba Tori Amos, Joni Mitchell a Jarka Nohavicu.

debata chyba