Smer zametá s ambulantnými lekármi
Poslanci vládneho Smeru-SD prelomili veto prezidenta Andreja Kisku a schválili novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá rieši poplatky u lekárov, v pôvodnom znení. Napriek na prvý pohľad páčivému zrušeniu poplatkov za prednostné vyšetrenie či vypísanie receptu návrh so sebou nesie viacero nášľapných mín.
Prvá – rozdielny prístup.
Smer vytvára dva typy kategórií lekárov a zdravotníckych zariadení. Chápem, že vládna strana chce poskytnúť obyvateľom ambulantnú zdravotnú starostlivosť nezávisle od ich finančných možností. Ale prečo akurát iba pri ambulantnej starostlivosti? Pri ústavnej liečbe sa nadštandard doplatiť môže – napríklad rodička môže bývať sama na osobitnej izbe. Prečo teda vláda ruší akýkoľvek nadštandard napríklad v podobe prednostného vyšetrenia u ambulantných lekárov? Prečo nadštandard pri ústavnej starostlivosti Smeru neprekáža a žena môže zaplatiť nemocnici za pôrodníka a pri ambulanciách si nemôžete zaplatiť ani za čas, kedy by ste sa chceli prísť vyšetriť? Dlhodobo by mohlo situáciu riešiť súkromné poistenie alebo pripoistenie, ktoré by zahŕňalo poplatky za nadštandard, čo si však najprv vyžaduje definovanie štandardu. Ideálne by bolo, keby všetky poplatky za administratívne úkony uhrádzali lekárom zdravotné poisťovne. Čo však pri realite, kedy poisťovne neplatia lekárom ani za ich prácu po prekročení mesačného limitu, vyzerá ako z ríše snov.
Rovnako súhlasím s prezidentom, podľa ktorého by poplatky za objednanie na vyšetrenie mali byť zaradené medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nie za samotnú zdravotnú starostlivosť ako takú. Medzi služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti patria aj administratívne výkony, teda vypisovanie rôznych potvrdení. Ale pozor, vyplnenie receptu patrí k povinnostiam lekára a za štandard by pacient platiť nemal.
Nášľapná mína číslo dva – menej peňazí v systéme a nižšia kvalita služieb.
Slovenské zdravotníctvo patrí ku zmiešanému typu zdravotného systému (dane+odvody+out of pocket). Po vylúčení spomínaných poplatkov sa zníži prísun peňazí z vreciek pacientov (out-of pocket), ktorý nebude kompenzovaný úhradami od zdravotných poisťovní. Lekári za menej peňazí nedokážu dlhodobo udržať terajšiu kvalitu služieb, nech už je akákoľvek. Kvalita poskytovaných služieb klesne aj preto, že sa obmedzí konkurenčné prostredie. Pacienti budú čakať dlhšie ako predtým a lekári budú viac frustrovaní. Zároveň sa zníži atraktivita ambulantnej sféry v štáte, v ktorom je beztak slabá ambulantná sieť. A to už nehovorím o tom, že nižšie príjmy lekárov znamenajú nižší výber daní väčší potenciál pre korupciu.
Problém číslo tri – tlačenie pacientov k súkromným poskytovateľom.
Pokojne sa môže stať, že pacienti, ktorí si môžu dovoliť investovať do svojho zdravia nad rámec povinného zdravotného poistenia, sa obrátia na súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Vláda tým, že zakáže nejaké poplatky, presunie biznis inam k niekoľkým málo sieťam súkromných kliník. Nepomôže však väčšine lekárov, pacientov a systému ako takému.
Problém číslo štyri – zakazovať nadštandard je nezmysel.
Nevidím dôvod, prečo by pacienti nemali mať možnosť priplácať si za nadštandardné služby. Tieto služby vznikli preto, že o ne majú pacienti záujem. V neposlednom rade súťaž a ponuka vytvára zdravé konkurenčné prostredie medzi lekármi a núti ich viac bojovať o pacienta.
