Pôsobenie Gašparoviča ocenili dve vládne strany, Smer a SNS. „Do prezidentských volieb sa ešte môže udiať všeličo, sme však plne spokojní so súčasnou hlavou štátu,“ povedal šéf klubu SNS Rafael Rafaj. Podpredseda Smeru Robert Kaliňák zase vyzdvihol prezidentovu popularitu. „Raz sme ho už podporili a tešíme sa z toho, že má veľkú obľúbenosť vo verejnosti,“ konštatoval Kaliňák.
Podľa zdroja z vlády Smer a SNS uvažujú, že Gašparoviča nielenže podporia, ale bude ich oficiálnym kandidátom. Kaliňák to nekomentoval, dodal len, že prezident o svojich ambíciách otvorene nehovorí. Keď tak urobí, Smer rozhodne o tom, ako bude postupovať.
Gašparovič označil celú vec za predčasnú. „Prezident nie je ešte ani v polovici funkčného obdobia, vyjadrí sa až po tom, čo občania budú bilancovať jeho funkčné obdobie,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač.
Zatiaľ nie je jasné, či sa o kreslo hlavy štátu bude znovu uchádzať Mečiar. „Keď sa rozhodne, bude mať plnú podporu HZDS,“ uviedol podpredseda hnutia Ján Kovarčík. Ten očakáva, že koalícia bude mať jedného kandidáta.
Tému prezidentských volieb otvorila dva roky pred ich termínom Dzurindova SDKÚ. V únii sa začalo diskutovať o Ivete Radičovej ako o možnej kandidátke. „Tieto úvahy vznikli mimo mňa,“ konštatovala Radičová, ktorá len nedávno vstúpila do SDKÚ. Bývalá ministerka práce je medzi voličmi únie populárna, v parlamentných voľbách predbehla dokonca Mikuláša Dzurindu, keď sa na kandidátke prekrúžkovala na prvé miesto.
Šéf poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos neodmieta Radičovú, upozorňuje však, že je to vec dohody. „Tu nejde o stranícku záležitosť. Treba o tom v opozícii vážne diskutovať,“ povedal Bárdos. Podľa neho súčasná opozícia musí postupovať jednotne, keď sa chce vyvarovať chýb z prezidentských volieb v roku 2004, keď každá zo strán podporila iného a súboj sa nakoniec odohral medzi Gašparovičom a Mečiarom.