Sokol poprel spoluprácu s tajnými aj v liste pápežovi.
BRATISLAVA - Arcibiskup Ján Sokol stále tvrdí, že s komunistickou ŠtB vedome nespolupracoval. A to aj napriek novým dokumentom, ktoré zverejnil Ústav pamäti národa. Rozhodol sa dokonca napísať list pápežovi, aby ho informoval o útokoch médií na svoju osobu. Sokola podržali aj najvyšší hodnostári katolíckej cirkvi.
Tajná polícia sa o arcibiskupa
zaujímala
dlhých dvanásť rokov.
Ten pod tlakom dôkazov
nedávno priznal,
že s príslušníkmi ŠtB sa
stretával, vedome s nimi
však nespolupracoval.
V liste pápežovi napísal,
že nikdy svojím konaním
nepoškodil cirkev,
ktorej bol vždy verný. Pápežovi
sa posťažoval aj na
novinárov. Informoval
ho, že „sa stále s väčšou
intenzitou objavujú
v médiách útoky proti jeho
osobe, označujúc ho
za spolupracovníka
ŠtB“.
Podľa historických dokumentov sa zo Sokola stal agent tajnej polície tesne pred novembrovou revolúciou. V evidencii figuroval aj ako jej tajný spolupracovník. Arcibiskupa sa zastala aj stála rada Konferencie biskupov Slovenska, ktorej je členom. Na zasadnutí sa však nezúčastnil, stále sa zotavuje z operácie. „V čase komunizmu disponoval mnohými dôležitými a citlivými informáciami. Žiadnu neprezradil, ale práve naopak, vyvíjal aktivity, ktoré boli v tom čase označované ako protištátne,“ píše sa v stanovisku Mons. Františka Tondru.
Podľa historických dokumentov sa zo Sokola stal agent tajnej polície tesne pred novembrovou revolúciou. V evidencii figuroval aj ako jej tajný spolupracovník. Arcibiskupa sa zastala aj stála rada Konferencie biskupov Slovenska, ktorej je členom. Na zasadnutí sa však nezúčastnil, stále sa zotavuje z operácie. „V čase komunizmu disponoval mnohými dôležitými a citlivými informáciami. Žiadnu neprezradil, ale práve naopak, vyvíjal aktivity, ktoré boli v tom čase označované ako protištátne,“ píše sa v stanovisku Mons. Františka Tondru.
