Štvrtok, 25. apríl 2024, meniny má Marek, zajtra Jaroslava.

Spomienka na Popluhára: Obdivovali ho spoluhráči aj súperi

Ján Popluhár Zdroj: futbalsfz.sk

BRATISLAVA - 6. marca 2011 navždy odišla do futbalového neba legenda slovenského, československého, európskeho i svetového futbalu - Ján Popluhár. Opora Slovana Bratislava, 62 násobný reprezentant, držiteľ striebornej medaily z MS 1962 v Chile, historicky prvý československý Futablista roka (1965) a v neposlednom rade aj dlhoročný zamestnanec SFZ.

Pamiatku Jána Popluhára si pripomenul Výkonný výbor SFZ na úvod utorkového zasadania. Po jeho skončení jeho predstavitelia pôjdu položiť veniec k jeho hrobu v Bernolákove. Cena pre najlepšieho futbalistu roka nesie od minulého roka práve meno Jána Popluhára, pričom aktuálnym držiteľom (za rok 2011) sa stal Martin Škrtel.

Na Jána Popluhára si presne po roku spomínajú dlhoročný spoluhráč Alexander Vencel a ďalšie futbalové osobnosti.

Jozef Adamec: "Janko Popluhár zostane navždy v pamäti a v srdciach nie iba jeho bývalých spoluhráčov v Slovane Bratislava a československej reprezentácii, ale aj u všetkých futbalových fanúšikov, ktorých dokázal potešiť svojou obetavou a čestnou hrou. Ja som ho poznal ako citlivého, slušného a veľmi férového človeka, ako futbalistu s obdivuhodnou kondíciou a prehľadom. Vo vtedajšom futbale bol veľkým pojmom. A nie iba vo vtedajšom Československu, ale aj v Európe a vo svete. Bol to hráč, akých po trávnikoch vtedy veľa nebehalo. Bimbo, ako sme ho všetci vo futbale volali, bol mimoriadne pracovitý a obetavý obranca, cez ktorého súper len tak ľahko neprešiel. V hlavičkových súbojoch bol nenapodobiteľný. Pre mňa osobne to však bol skúsený futbalista, ktorý na ihrisku i mimo neho pomáhal nám mladším. Bol takým naším patrónom. Vďaka svojim bohatým herným a životným skúsenostiam nás vedel usmerniť, poradiť nám a pomôcť. Bol to priamy a čestný chlap. Na Janka Popluhára mi navždy zostanú iba tie najkrajšie spomienky."

Alexander Vencel: "Smrť Janka bola veľmi smutná udalosť. Spomienka na to, že už nie je medzi nami sa zdá byť absurdná. Tie priateľstvá, ktoré sme si na ihrisku a v kabíne vytvorili medzi sebou nás zaväzujú k tomu, aby sme na neho spomínali v tom najlepšom."

Jozef Vengloš: "Janko Popluhár bol futbalistom, ktorý si svojím obrovským nasadením, bojovnosťou, ale najmä čistým štýlom hry dokázal na ihrisku veľmi rýchlo vybudovať veľký rešpekt, úctu a uznanie. Pre tieto vlastnosti ho obdivovali nie iba spoluhráči, ale aj jeho súperi. Bol to človek, ktorý si aj v tých najťažších okamihoch veľkých zápasov na svetovom či európskom šampionáte dokázal zachovať rozvahu a chladnú hlavu. Janko ako stredný obranca dokázal hrať čisto, bez faulov a najmä v prospech kolektívu. Ako v ligovom, tak aj v reprezentačnom drese vždy hral v duchu fair play, bez hrubých faulov či iných nešportových zákrokov. Bol to čestný a slušný človek. A pri tom sa tvrdým súbojom vôbec nevyhýbal. Práve naopak, jeho umenie vo vzduchu i na zemi bolo obdivuhodné. Ja som si na ňom najviac vážil jeho poctivosť v tréningu a pracovitosť v zápasoch. Popluhárova kondícia bola obdivuhodná, prehľad o dianí na ihrisku ukážkový a dirigovanie mladších spoluhráčov v obrane neopakovateľné. Vždy spoľahlivý Bimbo, ako sme ho od čias legendárneho trénera Jima Šťastného všetci volali, predviedol svoju výnimočnosť priaznivcom futbalu najmä na svetovom šampionáte v Čile, kde sa výraznou mierou zaslúžil o senzačné druhé miesto vtedajšieho Československa. Striebro v Čile bol mimoriadny úspech a Popluhár v strede obrany bol pilierom vtedajšieho československého výberu. Jeho výkony na tomto podujatí mali obrovský ohlas nie iba v Československu, ale aj v Európe a na celom svete."

Josef Masopust: "Jána Popluhára mali všetci radi pre jeho prirodzenú dobrotu, ústretovosť, vedel poradiť, pomôcť, nijakú srandu nepokazil. Ale dokázal povedať i tvrdú pravdu do očí, nebál sa zvýšiť hlas, kritizovať, keď bolo treba. Neuhol na ihrisku a ani v živote. Bol úprimný, rovný, neznášal podrazy. Určite mi to odpustí, ale prezradím zážitok, ktorý sa mi vždy v súvislosti s ním vybaví. Keď sme v roku 1963 ešte aj so Sváťom Pluskalom nastúpili za výber sveta proti Anglicku, leteli sme prvý raz v živote prvou triedou, platila to FIFA. Hanbu na ihrisku sme neurobili, a tak sme sa dohodli, že cestou domov to oslávime. Pitie bolo zdarma, rozhodli sme sa pre červené víno, ktoré bolo vynikajúce. Zrazu vidím, že Ján je celý červený. Pýtam sa ho, či mu nie je zle. On mi na to - že práve naopak, cíti sa skvele. A hneď vysvetľoval: keď mám na tvári červenú len jednu žilu, tak som vypil liter vínka. Keď sa mi zafarbí druhá, tak mám v sebe dva. A keď som červený celý, tak som úplne grogy. Preto ti prajem, drahý priateľ, aby si aj tam hore mal spokojnú červenú tvár."