Podľa neho Slovensko má byť moderátorom dialóg, ktorý je obohatený o vlastné skúsenosti z rozpadu spoločného štátu, aj z hlbokých reforiem, aj z prístupového procesu do Európskej únie, aj z vlastných egoistických interesov, že chceme mať pokojných a spokojných susedov.
Slovenská diplomacia by mala podľa Dzurindu nadväzovať kontakty a snažiť sa nájsť spôsob ako medzinárodné spoločenstvo pomôže obidvom stranám sadnúť si za stôl. Upozornil, že treba diskutovať o tom, čo bráni tomu, aby mohlo napríklad Kosovo fungovať v regionálnych fórach a medzinárodných inštitúciách a čo zase aj Kosovo musí urobiť, aby to Srbsko mohlo akceptovať.
Pri usporiadaní vzťahov medzi Srbskom a Kosovom sú podľa Dzurindu kľúčové dva momenty. „Po prvé – je stabilná politická garnitúra na obidvoch stranách. V Srbsku je po voľbách, v Kosove tak skoro nebudú. V Kosove ústavný súd rozhodol, že prezidentka má mandát až do roku 2016. Predseda vlády Tači má stabilnú vládu a zrejme bude súčasťou vlády aj po ďalších voľbách. Aj z politiky srbského prezidenta Tadiča veľmi dobre rozumieť, že vzťahy treba usporiadať, ak Srbsko chce rokovať a dorokovať svoj vstup do Európskej únie. A toto je druhý nesmierne dôležitý moment,“ upozornil bývalý minister zahraničných vecí s tým, že pred niekoľkými mesiacmi bol Srbsku udelený štatút kandidátskej krajiny.
Srbi sa dožadujú čo najskôr začať rokovať o svojom vstupe, čo je formálna procedúra. Na druhej strane podľa neho nikto nepochybuje, že aj Kosovo sa chce stať členským štátom Európskej únie. V októbri Európska komisia predstaví dokument, ktorý povie či Kosovo raz má šancu sa do
Európskej únie dostať. „Čiže sú tu momenty časové, ale aj zahranično-politické a do určitej miery aj vnútropoliticky priateľské, ktoré je nevyhnutné využiť. No ale moja skúsenosť hovorí, že nie vždy si dvaja hráči dokážu efektívne a rýchlo a v časovom potrebnom rozsahu porozumieť. Preto presadzujem všade kde vládzem, aby sa práve v týchto časoch medzinárodné spoločenstvo angažovalo, aby sme sa nespoliehali na technický dialóg, že budeme riešiť štátne poznávacie značky, že budeme riešiť hraničný režim, že budeme riešiť prepojenie energetických sústav a ja neviem čo všetko. Do tohoto momentu musia vstúpiť politici ako mediátori, ako konzultanti,“ uviedol.
Dzurinda tu vidí povinnosť slovenskej zahraničnej politiky. „Je to v našom výsostnom záujme a pretože sme si aj udržali vysokú úroveň dôvery, aj v Belehrade aj v Kosove. Nemôžme donekonečna očakávať od Nemcov, že budú riešiť všetky problémy v Európe a od Američanov, že budú hasiť a riešiť všetky svetové problémy. Keď sme súčasťou medzinárodného spoločenstva a je to spoločenstvo hodnôt, no tak aj my by sme mali zobrať niekedy nejakú zodpovednosť na seba,“ povedal. Preto sa domnievam, že už niet na čo čakať, začala nová politická sezóna a slovenská zahraničná politika by mala byť aktívna a konať.